Recenze  |  Aktuality  |  Články
Doporučení  |  Diskuze
Fotoškola  |  Seriály
Fotoaparáty  |  Objektivy
Fotomobily  |   Software
Příslušenství  |  Ostatní
Svět hardware  |  TV Freak
Svět mobilně
Komentáře od busy
Ak by to trvalo moc dlho, tak standartna, uz desatrocia poskytovana rada znie: Kupte si vykonnejsi hardware :­)

Dodnes si pametam, ako sa mi kedysi na 286­/16MHz cca minutu dekodovalo obycajne malicke JPG s rozlisenim iba 640x480. Vtedy som si tak povedal: Co je to za nemozny format ? Ved ten je v praxi absolutne nepouzitelny...
A kde sme dnes ? Podobne tak sa do buducnosti neobavam ani o rychlost roznych operacii vyzadujucich zasah AI.
Odpovědět1  0
Myslel som to tak, ze by stacilo mat JPG obrazok v ovela nizsej kvalite ­(a tym padom zaberajuci ovela menej bajtov­), ale pri jeho zobrazeni sa vyuzije spominane odstranovanie artefaktov a tym padom bude ten obrazok vyzerat tak ako keby mal ovela lepsiu kvalitu. Tym padom sa bude dat aj pri klasickom JPG ulozit rovnaka kvalita do mensieho objemu dat alebo lepsia kvalita do rovnakeho objemu dat.

Akurat pokial to odstranovanie artefaktov pracuje na bazi AI tak sa pravdepodobne nebude dat zabudovat do kazdeho viewera alebo kniznice urcenej na dekodovanie JPG.
Odpovědět0  0
Su k dispozicii nejake informacie o tom akym sposobom to odstranuje JPG artefakty ?
Napadlo ma totiz, ze ak by to bolo nejak plnoautomaticke, mohli by to vyuzit aj vsetky JPG viewery alebo konvertory.
Prakticky by to znamenalo ze do mensieho objemu JPG suboru by sa vosiel kvalitnejsi obrazok :)
Odpovědět1  0
No, obavam sa ze ta slecna v bielom by mala iny nazor ... ;­)
Odpovědět0  0
Samotny periskop, resp. pouzite zrkadla v optickej ceste ­(hlavne pri dlhsich ohniskach­), obvykle nebyva zdrojom vaznejsich optickych chyb. Takze tu by som sa neobaval, ze by mal mat periskopovy objektiv horsiu kresbu nez taky isty bez periskopu.
Odpovědět0  0
Ako maly som mal tu znamu ­(este za minuleho rezimu predavanu­) stavebnicu ­"Optik­" v ktorej sa okrem roznych optickych pokusov dali konstruovat rozne pristroje ­- mikroskop, dalekohlad, kukatko na diapozitivy... Po case, ked som triedil a vyradoval veci, vecsinu ­(uz dost opotrebovanych­) konstrucnych dielov som vyhodil, ale samotne sosovky som si nechal.

A teraz ich sem­-tam uspesne pouzijem ako makropredsadky pre mobil :­)
Ani hrubku mobilu to moc nezvecsi, tie sosovky nie su hrubsie ako 2 mm. Je sice pravda ze male plastove socialisticke sosovky nejaku ukazkovku spickovu kvalitu neposkytnu, a ani to uchytenie na mobil nevyzera 2x profesionalne, ale na precitanie parametrov na stitku motora to postaci.
Odpovědět0  0
Ale fotenie stitkov motorov na nepristupnych miestach nie je zase az tak bezna fotograficka cinnost :­)

Ja osobne by som radsej ozelel ten ­(pre bezne pouzitie zbytocny­) makro modul a taketo specialne pripady riesil napriklad tak ze by som pred objektiv hlavneho modulu dal malicku makropredsadku.
Odpovědět0  0
Ja som dalsi clovek co siel do vecsieho snimaca len kvoli nizsiemu sumu a moznosti ist na vyssie ISO.

Pri snimaci 1­/2.3­" bolo prakticke maximum ISO 3200, a 6400 uz bola nepouzitelna katastrofa. Pri snimaci 1­" je ISO 6400 este celkom dobre pouizitelne, a aj z ISO 12800 sa pri dobrom odsumeni da vysekat nieco pouzitelne aspon na tie socialne siete.

Dovodom prechodu urcite nebola hlbka ostrosti, pretoze k 1­/2.3­" pouzivam objektiv 25­-600mm s konstatnou svetelnostou F2.8 a tam sa pri dlhsich ohniskach da velmi pekne odpichnut pozadie od foteneho motivu. Samozrejme pri vecsom snimaci a umerne vecsom objektive by to bolo este lepsie, ale uz toto bolo pre mna prakticky dostatocne.
Odpovědět0  0
Potreba odsumovania pomocou AI ­(a odsumovania vobec­) je pre fotaky s vecsimi pixelmi obvykle mensia, to suhlasim.

Problem trosku vidim ale v tom, kolko je ISO ­"nějaké ​­"nesmyslné​­" hodnoty­". Podla mna toto bude silno individualne. Napriklad taky studiovy fotograf s dobrym osvetlenim si vystaci aj s nizkym ISO, ale napriklad ja, co by s 1­" snimacom a pri F4 najradsej fotil nocne momentky, budem potrebovat ooovela vyssie ISO ­(bezne aj 12800­).
Odpovědět0  0
Praveze aj fotaky to potrebuju doslova ako sol. Napriklad 20 Mpix 1­" na ISO12800 vyzera takto:
https:­/­/www.digimanie.cz­/recenze­-panasonic­-lumix­-tz100­-luxusni­-ultrazoom­/6566­/img­/body­-162.3E72.jpg
Po odsumeni priamo vo fotaku sa uplne stratia farby a mnoho detailov:
https:­/­/www.digimanie.cz­/recenze­-panasonic­-lumix­-tz100­-luxusni­-ultrazoom­/6566­/img­/body­-155.433E.jpg
Specializovane odsumovacie programy ­(Neat Image ...­) z toho dokazu ziskat o kusok lepsi vysledok, ale verim ze AI by z toho vedela ziskat podstatne lepsi vysledok...
Odpovědět0  0
Na fotaku mam 25­-600mm, ak by som toto chcel nahradit digizoomom, tak na dlhom konci pre ziskanie ­(budme realisti­) 8 MPix fotky ­(na bezne ucely uplne staci­) budem potrebovat rozlisenie snimaca cca 4.6 GPix. Takze ano, suhlasim, 5000 MPix je tak akurat :­) :D
Odpovědět1  0
Alebo kupit ultrazoom a potom netreba menit ani objektivy :­)

Aj ked je pravda, ze ultrazoomy obvykle ultrasiroke nebyvaju.
Ale co som videl neupravene rawy v Milanovych recenziach, tak k tomu ultrasirokemu ohnisku nemaju daleko.

Pametam si ze k ultrazoomu Lumix FZ50 bola sada predsadok, a z nej wide­-predsadka kratke ohnisko 35mm este skratila, tusim na 25 mm.
Dnes by sa to dalo riesit wide­-predsadkami Raynox, niektore skracuju ohnisko dokonca az na polovicu a predsadky typu rybie­-oko dokonca az na 0.3x, na to sa uz ani mobily nechytaju ;­)
Odpovědět1  0
Zase ale model s podobnymi parametrami od Panasonicu FZ1000 II ­(len o kusok kratsi zoom­) stoji menej nez polovocu a od uvedenia na trh stihol za styri roky s cenou klesnut o cca stovku eur.
Odpovědět0  0
Alebo napriklad taky Sony RX10 IV, uvedeny v 2017 za 1700$, este aj dnes po 6 rokoch stale stoji cca tolko isto. A v oficialnych slovenskych obchodoch pod 2000 eur stale neklesa...
Odpovědět0  0
Tuto vetu z clanku by som si dovolil podciarknut:

"...mnozí od generativní AI očekávají, že designéry nahradí, prozatím je trend přesně opačný a jen loni se jejich komunita zvětšila o 20 %. Generativní AI je totiž nenahrazuje, nýbrž je velmi účinným nástrojem pro jejich práci.­"

V poslednej dobe sa castokrat stretavam so strachom ludi ktori sa boja ze ich AI urobi zbytocnymi. V podstate situacia podobna, ako bola za priemyselnej revolucie, ked stroje zacali nahradzat pracu robotnikov. Takymto ludom sa vzdy snazim vysvetlit, ze AI je nastroj ktory umozni pracovat lepsie a efektivnejsie. A prave tato veta je velmi dobrym argumentom.
Odpovědět0  0
Jedna z vyhod fotenia cez displej ­- clovek pri takychto udalostiach neriskuje zranenie oka :­)

Neviem ako ten fotograf fotil, ale ak mal zrovna nastavene sekvencne fotenie, tak by to mohla byt velmi zaujimava a vynimocna seria fotografii...
Odpovědět0  0
Taaaaak uz viem kde je problem ! Tvoja veta ­"To světlo je mimo fotoaparát, pod ním­" ma trosku zaskocila, tak som sa pozrel na fotku toho mobilu a ono ten ring nie je okolo fotoparatu, ale uplne mimo neho ! To je potom uplne jedno, ci je to ring, cely kruh, stvorec ci jedna mala ledka, proste pokial svetlo svieti odniekial zboku ­(zospodu, zhora...­) tak je uplne jasne, ze na odvratenych plochach fotenej sceny ­(na ktore fotak vidi, ale svetlo uz nie­) budu vznikat tiene.

Ja som bol celu dobu v tom, ze ten malicky osvetlovaci prstenec na mobile je okolo fotoparatu. Totiz, odkedy digimania presla z jpg na novy format ­(webp alebo avif­) tak mi browser standartne nezobrazuje obrazky. A na zaklade tychto indicii:
­- ­"má napodobit klasická prstencová studiová světla­"
­- ­"Problémem ale je, že tam má tento prstenec podstatně větší průměr­" ­(t.j. problem je iba vo velkosti, nie v jeho umiestneni­)
ma ani vo sne nenapadlo, ze ten prstenec bude niekde mimo fotoaparatu. Ved ak by bol mimo, tak cele to napodobovanie vloggerskeho prstenca uplne straca vyznam. A ja sa potom mozem divit, preto mi stale podsuvas obrazky porovnavajuce velky vloggersky prstenec s nejakym bocnym osvetlenim :­)

Ale aj tak, nedalo mi to a urobil som taky pokus porovnavajuci prstencove svetlo s velkym a malym priemerom, pricom fotoapart je vzdy uprostred toho prstenca ­- teda situaciu, o ktorej som pisal od zaciatku tohto vlakna diskusie. Kedze vlogersky prstenec nemam, nahradil som ho LED pasikom stocenym do velkeho kruhu ­(s priemerom cca 25­-30 cm­):

http:­/­/tmp.128.sk­/ring­-velky.jpg

Potom som skusil co najmensi prstenec ­- LED pasik som omotal okolo objektivu fotoparatu:

http:­/­/tmp.128.sk­/ring­-maly.jpg

Fotil som to v tmavej miestnosti v noci a na ciernom gauci, takze som nemal ­(temer­) ziadne odrazene ci rozptylene svetlo a plysak bol osvetleny iba priamym svetlom z LED pasika. Podla mna tam v ani jednom pripade nie je vidno ziadne tiene. Niektore casti plysaka maju iny odtien, ale to bude najskor inym sklonom chlpov pretoze medzi fotkami som plysaka trosku napraval.
Odpovědět0  0
Podla mna su preexponovane obe fotky. Lava dost vyrazne, prava menej, ale je.

Vidno to na farebnom posune najviac osvetlenych oblasti do bielej farby, co by mohlo znamenat, ze niektora zo zloziek ­(pravdepodobne cervena­) je uz bud saturovana, alebo uz je v oblasti vyrazneho ohybu konverzne krivky.

Nejaka zaporna korekcia expozicie by urcite prospela obom fotkam.

Ale inak suhlasim, je to vec vkusu, poznam vela ludi ktorym takato preexpozicia nevadi alebo sa im dokonca lubi.
Odpovědět0  0
Vdaka za ukazky, tomu co na nich prezentujes, samozrejme rozumiem.

Ked posvietis bodovym zdrojom na stenu ­(alebo plet modelky­) pod uhlom 1°, tak sice vzniknu ostre tiene zvyraznujuce vsetky nerovnosti, ale nezabudni, ze aj fotoaparat sa diva na tu stenu pod tym istym uhlom 1° a preto vsetky tie tiene budu pre neho prakticky neviditelne.
V pripade tvojej prvej fotky, kde vidno vsetky nerovnosti, ked sa na takto osvetlenu stenu pozries presne z miesta toho bodoveho svetelneho zdroja, potom az tak vyrazne nerovnosti proste neuvidis.

Chapem ze pri beznej baterke ­(alebo ledke na mobile­) sa tazko pozera na stenu z toho isteho miesta kde je baterka, ale myslim ze ­(vzhladom na fotenu scenu­) dostatocne maly osvetlovaci prstenec s fotoaparatom uprostred mozno povazovat za bodovy zdroj a zaroven snimanie z tohto bodu.
Odpovědět0  0
Mam pocit, ze teraz si odporujes sam sebe :­)
Na jednej strane pises, ze prstenec nedosiahne vsetky plochy a budu tiene, ale potom pises ze svieti z viac stran a tam kde nedosvieti z jednej strany, dosvieti druha strana a preto tiene nebudu.

Bodovy zdroj svetla ­(a aj maly prstenec­) samozrejme bude vytvarat ostre tiene ­(tam kam nedosvieti­), ale ale finta je v tom, ze tieto tiene fotoaparat neuvidi, pretoze ako spravne pises, kazde miesto, ktore fotoaparat vidi, bude osvetlene aspon nejakou castou prstencia okolo fotoaparatu. A toto podla mna plati bez ohladu na velkost prstenca. Tiene na fotke nebudu ani pri osvetleni tym klasickym velkym sirokym prstencovym svetlom s fotoaparatom umiestnenym uprostred neho, ale tak isto nebudu tiene ani ked scenu osvetlim ovela mensim kruhovym prstencovym makrosvetlom ktore tesne obopina objektiv.
Odpovědět0  0
Ten obrazok je porovnanie ring osvetlenia ­(bez ohladu na jeho priemer­) a nejakeho bocneho osvetlenia, ktore neosvetluje vsetky casti, ktore vidi fotak. Ale my sa tu bavime o vecsom ci mensom prstenci, a obidva prstence, bez ohladu na ich priemer, osvetlia vsetky fotene casti a fotka bude ako ta vlavo, prakticky bez tienov ­(takych ako vlavo dole na pravej fotke s bocnym osvetlenim­).

Dokonca by som si dovolil tvrdit, ze ak je osvetlovaci prstenec prilis siroky ­(alebo je tvar k nemu prilis blizko­) tak niektore hlbsie casti ­(napr. oci­) budu v tieni pretoze na ne uvidi iba fotak a cely osvetlovaci prstenec bude ­"za horizontom­".
Odpovědět0  0
"...jde v zásadě stále o bodový zdroj světla a problém nerovnoměrného osvětlení tváře...­"
Kedze sa snima z miesta toho bodoveho zdroja, nerovnomerneho osvetlenia by som sa neobaval. Alebo ak ano, tak jedine toho ze ked bude tvar prilis blizko, tak budu blizsie casti ako nos osvetleny viac nez vzdialenejsie casti, napr. oci.
Odpovědět0  0
Dalsi adept na darwinovu cenu ...
Odpovědět2  0
Ale nie kazdy vyuzije aj tie klasicke micro­-USB nabijacky, ktore sa k fotakom dodavaju namiesto tych priamo na akumulatory.
Napriklad ja mam doma uz spustu takych nabijaciek z roznych mobilov, a ta k fotaku len ­(zbytocne­) zvysuje tento pocet.
Odpovědět0  0
No, red flag mozno, ale bol za cca polovicnu cenu a vydrz mal podobnu ako original, takze bez ohladu na cislo na nom napisane, bol som spokojny :­)

Inak nie je nic neobvykle ani to ze neznackove akumulatory, ktore maju ciselne taku istu kapacitu ako originalne znackove, maju cca polovicnu realnu vydrz.
Len tam to clovek zisti az pri pouzivani tej baterie.
Odpovědět0  0
"Další výhodou má být ... i vyšší kapacita­"
No len aby to nedopadlo tak ako keydsi pri akumulatoroch pre Lumix FZ28.
Originalny ma 710 mAh a neoriginalny, ktory som si prikupil, mal 1300 mAh, co ma potesilo lebo som dufal, ze aj umerne viac vydrzi. Ale nevydrzal. Ta realna kapacita bola cca rovnaka. Prislo mi to ako keby vnutro bolo to iste od toho isteho OEM vyrobcu, akurat cinan si na ten neoriginalny napisal nejake cislo ­"z brucha­" ake ho prave napadlo...

Ale aby som len nekritizoval ­- integrovanie nabijacej elektroniky z USB priamo do aku povazujem za velmi dobry pocin, hlavne v dnesnej dobe, ked sa k fotakom uz nedodavaju samostatne nabijacky akumulatorov, ale akumulator sa musi nabijat priamo vo fotaku. Takto mozem mat tak ako predtym dva akumulatory, a zatial co fotim, ten druhy sa mi nabija.
Odpovědět0  0
Obavam sa ze si zamienas pricinu a nasledok. Skus pozriet starsie spravy CIPA, uvidis tam ze najprv zacali klesat predaje, a az potom vyrobcovia zacali upustat od vyvoja novych modelov.

Ale inak ta plne chapem, ja by som zase velmi rad upgradol svoj ultrazoom, rad by som nieco, co by plne vyuzivalo sucasne moderne technologie, ale jedina moznost je 6 rokov stary model...
Odpovědět0  0
Ano, meranie rychlosti dotyku urcite vyzaduje vyssiu snimaciu frekvenciu.

Pytal som sa hlavne preto, lebo kedysi som sa snimanim dotykov zaoberal, a cisto prakticky mi vyslo, ze snimanie pod 50 Hz je uz dostatocne rychle na to, aby mal clovek pocit okamzitej odozvy ­(za predpokladu ze aplikacia zareaguje hned­).

Ale na druhej strane, nevyhodnocoval som ani rychlost a ani silu dotyku.
Odpovědět0  0
Po zakaze fotenia takych pozicii bude ako dalsi krok nasledovat zakaz vsetkych cvikov v ktorych sa take pozicie vyskytuju ;­) :­)
Odpovědět1  0
No, mozno ze Nyquistovo kriterium nebol uplne vhodny princip na formulovanie otazky. Skusim sa teda opytat inak.

Aka konkretna situacia vyzaduje, aby bolo potrebne snimat poziciu prstu az 960­-krat za sekundu ? Preco nestaci napr. polovicna frekvencia ?
Odpovědět0  0
Zaujem o realisticku fotografiu a zaroven ucebny material pre AI pokryje tych 8% fotiek z mobilov :­)

PS: Ten moj prvy komentar ­"Mozno raz pride doba, ked bude 92.5% fotiek spravenych pomocou AI­" som napisal skor ako nadsadzku, nez seriozny odhad buducnosti,,,
Odpovědět0  0
Aky vyznam ma az 960Hz pro dotyk ?
Kto dokaze kmitat prstom s frekvenciou 480 Hz ?
Odpovědět0  1
Uz bude velmi dobre natrenovana na existujucich fotkach.
Clovek jej iba porozprava co videl a AI mu fotku uz vygeneruje sama :)
Odpovědět0  0
Mozno raz pride doba, ked bude 92.5% fotiek spravenych pomocou AI a menej nez 8% mobilmi.
No a fotoaparaty uplne zmiznu v prepadlisku dejin...
Odpovědět1  0
Pokial by oprava nebola realizovana vymenou kus za kus, tak by som sa bal, ze ten objektiv nebude mat uz svoje povodne vlastnosti. Predsa len su tam aj jemne mechanicke diely, ktore, aj ked sa priamo nerozbiju, mozu stratit svoje parametre a presnost. Nieco ako ked spadnu na zem klasicke mechanicke hodinky ­- potom uz nemusia ist tak presne. Alebo ako opravene burane auto ­- sice funguje, aj STK­-ckou prejde, ale moze sa tam skryvat nejaka zrada, ktora sa prejavi neskor.
Odpovědět0  0
Skoda ze zrovna nenatacal nejake vysokorychlostne video. Mohlo by byt zaujimave, ako sa to priblizuje, ako sa meni obraz pri praskani a rozbijani sosoviek. Aj ked v tomto pripade by to asi bolo uplne mimo hlbky ostrosti takze by bolo vidno len machule...

Telo mu mozno ochranil, ale aj tak cely system musel utrpiet znacny mechanicky sok ­(minimalne taky ako naraz na tvrdu podlahu pri pade z vysky­) a to by mohlo nejak poskodit aj telo.
Odpovědět0  0
Ale nas nezaujima fotka ako taka, ale schopnosti JWST ­- ako by dokazal vyfotit Zem.
Odpovědět0  0
A to nam kedysi bohate stacilo 48kB ... :)
Odpovědět2  0
Za 1600 $ by som cakal ze tam uz bude OLED...
Odpovědět1  0
Dopredu by som tele nedaval, lebo ludom nebude stacit dlzka ruk :D
Odpovědět0  0
Nerad fotim makro na siroke ohniska, lebo ked chce clovek nejaky objekt dostat na celu plochu fotky, tak priblizenie sa k objektu by bolo ­"uspesne kompenzovane­" velkou sirkou zaberu ultrasirokeho objektivu. Ak makro, tak idealne kratsi tele.
Odpovědět0  0
Ano, to je pravda, niektore mobily maju vzadu az dva tele, jeden kratsi a druhy dlhsi. Tak ten kratsi by mohol byt makro a natvrdo ustit na boku mobilu. Aj take riesenie by som samozrejme prijal :­)

Akurat sa uz trosku zacinam obavat o cenu, Sony za tie najvecsie snimace 1­/0,98­" bude pytat urcite nemalo, a aka by bola potom cena takeho mobilu.
Odpovědět0  0
A ake moduly si presne myslel ? Lebo si napisal ­"dal bych ho do všech tří modulů­" tak som predpokladal, ze myslis tri moduly vzadu ­- jeden ultrasiroky, jeden normalny a jeden tele.

Ano, z mobilu by sa de­-fakto stala zrkadlovka s pravym sklapacim zrkadielkom :­) :D
Odpovědět0  0
Zlucovanie pixelov vo fotakoch bolo uz davno ­(napr. Fuji EXR snimacie...­) a bola to parada, ale neviem preco sa to tam nejak neuchytilo. Asi sa ludom nepacilo ze to ma potom nizsie rozlisenie.

V kazdom pripade, ten dynamicky rozsah s pouzitim roznych citlivosti je paradny a urcite by som ho vo fotaku vyuzil. Akurat na druhej strane by to malo aj zapornu stranku ­- taka vysoka pixelova hustota by vyrazne znizila maximane pouzitelne ISO, pretoze by to uz ovela skor zacalo chytat zeleno­-cervene hrudky, fialove zavoje a podobne neduhy.
Odpovědět0  0
Nie, iba tri vzadu. Selfie modul vpredu nepotrebuje taku kvalitu, vzhladom na cielovu skupinu ­(ktora selfie najviac pouziva­) :­)

Aj ked nad tym rozmyslam, tak ja osobne by som vyuzil kvalitnejsi snimac aj na prednom fotoaparate. Napriklad pri foteni makra zo zeme smerom hore. Mobil sa polozi na zem, predny modul pozera na to co chcem fotit a ja zaroven na displeji vidim co fotim.
Napriklad taketo fotky z toho mozu vzniknut: http:­/­/tmp.128.sk­/snezienka­-zospodu­-2940906.jpg

Ale zase na druhej strane, taketo situacie nebyvaju caste a asi nestoji za to navysovat cenu mobilu pouzitim najkvalitnejsieho snimaca v prednom fotoaparate...
Odpovědět0  0
Ja by som dal do vsetkych troch modulov LYT900 s tym ze mobil by bol hruby 2 cm kvoli sirke teleobjektivu ktory by mal aspon 100mm.

(a idealne by ten tele bol prepinaci: periskop zozadu alebo neperiskop z boku, ale to sa uz samotneho snimaca nijak netyka)
Odpovědět0  0
Tak to ma celkom potesili, momentalne mam 505 sledovatelov :­)
Ale vobec netusim, ako zistim celkovy pocet odsledovanych hodin...
Odpovědět0  0
Ale dialkovy ovladac vratane dalsich vlastnosti a mobilnych aplikacii su iba dalsia pridana hodnota, to nie je vlastnost priamo samotneho generovania svetla pomocou LED a ich napajania. Tieto vlastnosti sa daju rovnako dobre implementovat aj na klasicke vlaknove ziarovky. A aj sa to v minulosti robilo, napr. digitalne ovladane svetelne efekty na diskotekach.

Ale vratme sa nazad k teme digitalnych ­/ analogovych fotakov. Mas pravdu, ze digitalne fotaky umoznuju priamo robit aj znacne pokrocily postproces, ktory vo filmovych fotakoch nie je mozny. Tento postproces sa robi pomocou digitalnych komponentov ­(procesor, pamet...­) a toto bude podla mna ten hlavny dovod preco sa tieto fotaky nazyvaju digitalne.
Odpovědět0  0
A pritom CCD ­/ CMOS snimace ­(alebo aspon to jadro v nich ­- svetlocitlive bunky­) su v principe analogove obvody, takze spravne by sme filmove fotaky mali nazyvat digitalnymi a digitalne zase analogovymi :­) :D

Ono je to taka cisto filozoficka otazka. Ano, je pravda, ze pred digitalnymi fotakmi nikto nezvykol filmove nazyvat analogovymi, ale ono im to potom ­"prischlo­" tak nejak automaticky :­) Proste, ked sa jedna skupina oznaci pojmom ­"digitalne­", tak pre tu druhu skupinu, ktora sa za digitalne nepovazuje, sa logicky zacne pouzivat pojem s opacnym vyznamom ­- ­"analogove­".

Napriklad odkedy sa objavili LED ziarovky, tak ja som si oblubil ich nazyvat ze to su ­"tie moderne digitalne­" LED, a stare klasicke ziarovky s wolframovym vlaknom preto logicky nazyvam ­"tie stare analogove­". Aj napriek tomu, ze na to neexistuje ziadny fakticky dovod ­- LED nie su o nic digitalnejsie nez klasicke vlaknove :)
Odpovědět0  0
Tak to je velmi zaujimavy pocin !
On vlastne de­-fakto z FullFramoveho fotoaparatu urobil fotoaparat s 1­/2.3­" snimacom ;­) :D

Ale ina vec ma viac trapi. Su uz niekde k dispozicii fotky z tohto fotoaparatu ? Mam totiz trosku obavu, ze ­(nejake rozptylene­) svetlo, ktore dopadne na ten ­(pomerne svetly­) plosny spoj okolo snimaca, sa vnutri v priestore medzi objektivom a snimacom poodraza a bude na fotke robit svetelne zavoje.
Odpovědět0  0
Nie vzdy uplne pravdiva ­- suhlasim. Su niektore veci na ktore 1­/2.3­" s bezne pouzivanymi svetelnostami proste nestaci. Napr. akcna momentka pri zlom osvetleni, rozmazanie pozadia na kratkom ohnisku...
Odpovědět0  1
Presne a podobne tak skuseny fotograf dokaze vyfotit dobru fotku aj s nejakym kompaktom s 1­/2.3­" snimacom.
Odpovědět0  0
Ale vyriesili:
https:­/­/www.techbox.sk­/asus­-zenfone­-7­-a­-7­-pro­-smartfony­-ktore­-skusia­-prerazit­-otocnym­-fotoaparatom
(a ja som si to aj chcel realne kupit lebo mi to pride velmi prakticke, hlavne pri foteni makra pri zemi­)
ale mozno je problem iba v tom ze vecsine beznych uzivatelov uplne postaci klasicke riesenie, tak sa to moc neujalo, co je podla mna velka skoda.
Odpovědět1  0
To je pravda, rozsah zoomu 85 až 125 mm je taky dost o nicom. Naozaj tam mohli radsej dat ­(predpokladam opticky kvalitnejsi­) pevny objektiv 125mm.
Odpovědět1  0
Dve otazky:

1. Nemalo by sa to spravne oznacovat S5 VIII ?
2. Preco pri oznaceni preskocil modely S5 III, S5 IV, S5 V, S5 VI a S5 VII ?

[trosku na odlahcenie :­) ]
Odpovědět0  0
"optimalizované pro drony­" ... co uz ti marketingovi manageri nevymyslia aby zvysili predaj :­) :D
Odpovědět2  0
Pretoze pre vecsinu laickej verejnosti je to prave takto normalne...
Odpovědět2  0
Ani FZ2000 nie je ziadna vynimka, pretoze tam sa sice zoomuje interne, ale pri zapnuti ­/ vypnuti sa objektiv uplne normalne vysuva a zasuva.

Dokonca by som si trufol odhadnut, ten kto foti najviac v oblasti zaciatku zoom rozsahu ­(asi vecsina­), bude mat problem s prachom pri FZ2000 este vecsi, pretoze na rozdiel od inych ultrazoomov sa tu aj kvoli sirokemu ohnisku musi objektiv vysuvat uplne ­- tak isto, ako pri najdlhsom a teda bude zakazdym nasavat maximum prachu.

Specialne na toto som sa raz pytal pracovnika od Panasonicu na prezentacnom dni Panasonic fotakov ze ako maju vyriesene nasavanie prachu pri zapinani a vypinani, ale nevedel mi na to konkretne odpovedat.
Odpovědět1  0
Ano, stale funguje vyborne, a 8bitom sa dari ako nikdy predtym :­) Nielenze na vsetkych vecsich demoparty maju svoje zastupenie aj osembity ­(obvykle v kategorii ­"oldschool­") ale existuju aj demoparty specialne zamerane iba na osembity, napr. len pred cca mesiacom bol Forever:
http:­/­/forever.zeroteam.sk­/
https:­/­/www.pouet.net­/party.php?which=181&when=2023
A aj ja sam sa tychto demoparty zucastnujem a aktivne prispievam roznymi demami­/intrami.
Odpovědět0  0
Ono principialne vzate, aj v tom druhom pripade niekto behal s fotakom. Akurat tych fotografov bolo viac, nafotili viac fotiek a potom nejaky clovek pouzil nejaky software a to mnozstvo fotiek ­"skompiloval­" do jednej vyslednej ;­) :D
Odpovědět0  0
Suhlasim, mohli by sa tieto dve kategorie oddelit a jasne vymedzit.

Takto to uz dlhe roky funguje na roznych demoparty ­(Assembly, Revision, Forever...­) kde je ­(okrem inych­) jedna kategoria pre fotky normalne vyfotene a druha pre fotky generovane cisto softwerovo pod nazvom ­"proceduralna grafika­".

Pre lepsiu predstavu, tu je vitazna proceduralna grafika z tohtorocneho Revision:
https:­/­/www.pouet.net­/prod.php?which=94153
Samotny obrazok a aj program ktory ho generuje sa da stiahnut tu:
https:­/­/files.scene.org­/view­/parties­/2023­/revision23­/4k_executable_graphics­/storm.zip
Odpovědět1  0
Ano, kokretne pri tomto Xiaomi 13 Ultra maju tie telemoduly zmysel. Skoda ze je to ­(zatial­) skor vynimka, nez pravidlo.

Inak na mnohe kompakty ­(so zavitom na objektive­) sa daju nasadit wide predsadky a tym ziskat sirsi uhol zaberu. Napriklad priamo Raynox ma v ponuke 0.5x predsadky. A tiez si pametam, ze aj Panasonic ich vyrabal, a priamo podporoval vo firmware u svojich fotakov. Niektore jeho ultrazoomy zacinali uz na 20mm, s predasadkou sa potom da ziskat obraz ekvivalentny 10mm objektivu.
Odpovědět0  0
Konzistentnu zmenu si predstavujem tak ze pri prechode medzi modulmi sa celkova kvalita fotky ­(detailnost, zasumenost­) prilis nezmeni.

Ale ja od telemodulu ocakavam, ze mi poskytne lepsi obraz ­(hlavne detailnejsi­), nez zodpovedajuci digitalny zoom z modulu s kratsim ohniskom.

Pretoze ak ma telemodul tak male rozlisenie, ze ani digitalny zoom z hlavneho modulu nie je horsi, alebo ma tak zlu kombinaciu svetelnosti a pixelovej hustoty, ze obraz z neho zacne chytat fialovy nadych este skor nez prislusny digitalny zoom z hlavneho modulu, tak potom je ten telemodul v podstate k nicomu, mobil zbytocne predrazuje a jediny jeho ucel je byt marketingovym tahakom na ludi.
Odpovědět1  0
"nekonzistentním přechodem mezi různými ohniskovými délkami­"
Tu je mensi problem. Pokial chceme, aby ten prechod bol konzistentny, t.j. aby sa kvalita fotky nezmenila pri prechode medzi ohniskami, tak toto nam tie dlhsie ohniska robi mierne zbytocne ;­)
Odpovědět0  0
SLR a DSLR maju toho spolocneheho viac ­- napriklad aj cely modul pre fazove ostrenie.
Odpovědět0  0
No, neviem. Mal som ­(resp. este mam­) tlacitkovu Nokiu N76 a nemam pocit, ze by sa mi ten Symbian v nej o aplikacie staral uplne sam :­)
Odpovědět0  0
Obavam sa, ze difrakcii je jedno ci mame 400 MPix snimac nativne, alebo ho iba simulujeme posunom. Pokial sa kvoli difrakcii bod na scene zobrazi na snimaci ako kruzok ­(airy disk­) o velkosti napr. 10 um ­(co zodpoveda clone cca F8­), tak je jedno ci urobime jednu expoziciu s pixelmi velkymi 2 um, alebo mame pixely velke 4 um a robime nimi viac posunutych expozicii. Detaly mensie ako urcita velkost ­(dana difrakcnym kruzkom­) aj tak nezaznamename.
Odpovědět1  0
Tu tie anorganicne farebne filtre uz su a samotne svetlocitlive bunky nie su farebne, takze tu ocakavam minimalne taku stabilitu, ako pri tych spominanych jednofarebnych OLED s farebnymi filtrami.

Dokonca by som kludne napisal ze tu by ta stabilita mohla byt aj ovela vyssia, pretoze jednym z faktorov, ktore prispievaju k degradacii organickych lediek, je prave ich cinnost ­- to ze svietia a tym sa ­"vypaluju­". Modre svetlo ma najkratsiu vlnovu dlzku a preto posobi na organicke materialy najviac destruktivne. Avsak v pripade OPF snimaca tam intenzity svetla dopadajuceho na snimac budu ovela nizsie, preto by aj samotna degradacia, resp. jej cast vyplyvajuca z cinnosti, mohla byt ovela nizsia.
Odpovědět1  0
Ja tomu stale verim :­)

Na dpreview som si porovnal fotky z A7SIII a A7RV pri ISO 102400 a pokym fotka z A7SIII bola este stale ­(s odretymi usami­) pouzitelna, fotka z A7RV uz bola tak zasiahnuta farebnym sumom, ze sa z toho nic rozumne nedalo vydolovat. Bud to bol typicky test farbosleposti alebo rozplizla kresba plna farebnych hrudiek a fialovych zavojov. Tam sa uz ten sum vo vyssom rozliseni proste schovat neda.

Chapem, ze take ISO predstavuje uz riadne extremne podmienky a vecsinou az tak vysoko ist ani nepotrebujem, ale cisto prakticky, vo svojej praxi mnohokrat castejsie bojujem s degradaciou fotky kvoli vysokemu ISO, nez s prilis malym rozlisenim. Preto je pre mna vhodnejsie nizsie rozlisenie a ­(vdaka tomu­) vyssia hranica ISO pre este pouzitelnu fotku.
Odpovědět1  0
Dovolil by som si zopar poznamkok.

"nevěřím na technomagii­" ... a to je prave mozno ten problem. Niekto to nazyva magia, niekto umela inteligencia, ale ono to naozaj existuje :­)

"pár sklíčky narvanými na půl centimetru­" ... pozor, bavime sa o 10x teleobjektive ­(obvykle periskopovom­), a to nebude narvane na pol centimetri. Ale ono vo vseobecnosti, dnes uz aj tych par sklicok na pol centrimetri, inymi slovami pevny objektiv s extremne presne vybrusenymi sklami, dokaze dat tak dobry a ostry obraz, ktory by mohli bezne ­(zoom­) objektivy zavidiet.

"namapování textury z jiného zdroje­" ... presne toto je podstata tej magie alebo umelej inteligencie. Umela inteligencia sa nauci, ako vyzera bezny mesiac, a ked clovek vyfoti malicky a neostry obraz mesiaca ktory ma iba veeelmi hrube obrysy mori a najvecsich kraterov, tak tato umela inteligencia, ktora vie, ako ma mesiac vyzerat, tiez vie, ako ma tieto hrube obrysy dotvorit, aby boli jemnejsie a ostrejsie. Samozrejme nejde iba o ­"hlupe­" mapovanie textury, ale o ovela sofistikovanejsi proces.

Priamo tu na digimanii sa daju dohladat starsie clanky, ktore popisovali pouzitie umelej inteligencie napriklad pri zvysovani rozlisenia fotky, kde bola tato umela inteligencia schopna na zaklade trenovania si domysliet nove detaily ktore by na fotke velmi pravdepodobne boli, ak by bola fotka vyfotena priamo v tomto vyssom rozliseni. Domyslanie si detailov mesiaca je len aplikacia tohto principu v praxi.
Odpovědět2  2
Mne to neuniklo, tiez by som radsej nosil iba jedno zariadenie. Preto som kedysi snival ­(a aj som to tu viackrat spominal­) nie o mobile s funkciu fotenia, ale o serioznom fotaku s funkciou telefonovania ­- pretoze od fotaku ocakavam nejaku kvalitu, ergonomiu, funkcie, kdezto na mobil nie som taky narocny, tam mi staci ked sa dovolam, popr. napisem­/precitam spravu.

Kedze ale toto sa mi nesplnilo ­(a zariadenia typu Galaxy S4 Zoom nepovazujem za seriozne fotaky­) a mobily ­(kvoli rozmerom fotomodulu­) nezvladaju dlhsie ohniska tak dobre ako fotaky, tak mi nezostava nic ine, ako nosit dve zariadenia a zvykol som si na to. V jednom vrecku nohavic na jednej strane 200 gramovy mobil, v druhom vrecku na druhej strane 300 gramovy TZ100. Aspon ma to trosku vyvazuje :­)

A ked idem na vylet­/fotoakciu tak na krku tretie zariadenie ­- poriadny masivny 1.2 kg fotak. Takze dokopy 1.7 kg :D
Odpovědět1  0
Presne tak, ziadne masivne 1.2 kg tazke ultrazoomy typu RX10IV alebo P1000 som rozhodne nemyslel.
Ak by aj LX100 bol prilis velky a tazky, stale je je tu kopec moznosti, napr. RX100 xx ­(cca 270 g­) alebo LX15­/TZ100­/TZ200 ­(cca 300g­). Napriklad TZ100 sa pekne vojde do kapsy na koseli, a bezne ho nosim v kapse na nohaviciach kde mi svojou velkostou a hmotnostou nijak nezavadzia.
Odpovědět0  0
V takom pripade by som zvazil aj moznost nejakeho profikompaktu, napr. Lumix LX100. Ten nie je moc velky a ziadne dalsie objektivy k nemu netreba :)
Odpovědět2  1
Co mysleli tou burkou neviem, ale prach mozno mysleli tak ze stabilziacia snimaca je schopna velmi dobre striast akykolvek prach zo snimaca.
Odpovědět0  0
Uprimne, neviem si predstavit, ako sa bez vyraznejsich tepelnych strat na prechodovych odporoch da tlacit prud 12A cez tie malicke mikroskopicke kontakty v USB­-C konektore...
Odpovědět1  0
Hned by nasledovala otazka: Ako si ­"naše nové snímače​­/procesory ­" poradia pri horsej svetelnosti s vytvorenim hlbky ostrosti zodpovedajucej F2.8 ? ;)
Odpovědět0  2
Zial, ano, pri tychto starych pocitacoch je to doslova kriticke.

Je to dane ich velmi nizkym ­(doslova diskretnym­) rozlisenim ­(napr. cely obraz ma 320x240 pixelov­) kde vidno kazdy jeden pixel ako malicky stvorcek. Castokrat sa na takychto stvorcekoch robi 50 FPS animacia, co znamena, ze obraz ­(alebo jeho cast­) sa posunie za 20 ms prave o jeden takyto stvorcek. Na starych analogovych CRT televizoroch ­(ktore mali zobrazovanie synchronizovane s generovanim obrazu z pocitaca­) to bezalo skvele, pretoze tam sa obraz na obrazovke posunul kazdych 20 ms o konstantnu vzdialenost tak ako treba a vysledny dojem bol krasne plynuly pohyb. Na modernych 60 FPS zariadeniach sa stane to, ze obraz sa niekolkokrat posunie o danu vzdialenost za 16.6 ms, a potom sa neposunie vobec a tieto stavy sa rychlo opakuju. Taketo spravanie uplne pokazi dojem plynulosti pohybu a cloveku sa zda, ze sa obraz velmi nervozne trasie. Nejaka aproximacia ­(alebo akakolvek inteligentna casova interpolacia pohybu pomocou vyssieho rozlisenia­) na urovni displeja tu neprichadza do uvahy, pretoze obraz sa uz nebude skladat z originalnych vyssie spomenutych diskretnych stvorcekov.

Dalsi problem vznikne pri ­(pomerne casto­) pouzivanom triku na zvysenie poctu farieb vdaka zotrvacnosti CRT obrazoviek a 25 Hz blikania. Vtedy sa 20 ms zobrazuje nejaka farba a dalsich 20 ms sa zobrazuje ina farba, a vysledna farba je dana priemerom tychto dvoch farieb. Napriklad pocitace, ktore nemali sedu farbu, si ju takto mohli doslova ­"namiesat­" z ciernej a bielej. Na rychlych televizoroch sice bolo vidno ze sa to jemne chveje, ale na monitoroch s dlhsim dosvitom CRT obrazovky to bolo celkom stabilne a pouzitelne. Problem ale nastane vtedy ked su takto generovane farby zobrazovane na modernom 60 Hz displeji. Vtedy sa kazdych niekolko frejmov stane, ze dva po sebe iduce frejmy zobrazuju tu istu farbu, a do vyslednej priemernej farby potom velmi casto a neprijemne preblikavaju obe zakladne farby, z ktorych sa vysledna farba sklada.

Chapem, ze toto su problemy, ktore pri modernych vykonnych pocitacoch riesit netreba, ale stale existuje komunita ludi ­- nadsencov starych pocitacov a hracich konzol ­- ktori maju dnes velky problem najst nieco, co by dokazalo klasicky 50 FPS obraz z tychto starych pocitacov spravne zobrazovat.
Odpovědět0  0
"Max. frekvence je jen 60 Hz­"

Da sa nastavit aj 50 Hz ?

Preco sa pytam: Hladam nejaky notebook ktory by sa dal pouzit bud ako monitor pre zobrazenie PAL signalu zo starsich 8­-bit pocitacov a hracich konzol ­(pripojenych napr. cez EasyCap­) a tiez aby bolo obnovovanie obrazu co najviac synchronne s nainstalovanym emulatorom takychto pocitacov a konzol, ktory interne tiez generuje obraz na 50 FPS.
Odpovědět0  0
Alebo to skor sa optika tlaci prilis k okrajom snimaca ;­)

K tomu preostreniu ­- pokial ostriaci algoritmus nevytvara na hranach vecsi rozdiel urovni, nez maju susedne plochy na tych hranach, tak by to nemuselo vadit.
Odpovědět0  0
Uz sa objavila recenzia S23 Ultra:
https:­/­/touchit.sk­/mame­-noveho­-krala­-nocnych­-fotiek­-galaxy­-s23­-ultra­-v­-plnej­-parade­/474321
Verim, ze sa dockame aj ovela podrobnejsiej recenzie tu na Digimanii od Milana ;)
Odpovědět1  0
Pri foteni objektivom 135mm zo vzdialenosti 500­-600 km vychadza ze jeden pixel zaberie priestor velky cca 130­-150 metrov ­(predpokladam pouzitie 61 MPix snimaca z A7R­-V­). Takze fotit nim nejake konkretne ­(vojenske­) objekty by aj tak dost dobre neslo.
Odpovědět1  0
A presne to je ten dovod, preco som siel vzdy za co najvyssim ISO aj na ukor rozlisenia. Pretoze dnesne bezne rozlisenia su uz bohate­-prebohate dostatocne ak nepotrebujem bilboardy, ale obcas chcem­/potrebujem fotit aj nocne dynamicke sceny ­- alebo obecne napisane, nechcem mat rozmazany pohyb ani pri slabsom osvetleni ­(interier, pritmie v lese, nocna ulica...­) a preto potrebujem, aby fotak zvladol co najvyssie ISO bez toho aby bola fotka kvoli tomu vyrazne degradovana ­(strata farieb, fialove zavoje...­).
Odpovědět0  2
A co ak budem potrebovat aj tu nocnu scenu na 400 mm ?

Inak pre mna by aj ten 60mm zaciatok ­(na dovolenkove fotky­) bol asi privela, ale s takymi 40mm by som si to uz vedel predstavit. Idealny zaciatok pre mna je okolo 32mm, menej potrebujem malokedy.
Odpovědět0  0
Ale potom by to uz nebolo take male a sikovne ... ;)
Odpovědět0  0
Problém ​Vejce nebo slepice­" ma aj tu jasne riesenie: Vyrobcovia nie su ziadne dobrocinne organizacie, ale komercne firmy, ktore ziju zo svojho zisku. Budu preto vyrabat len to, co im bude prinasat dostatocne zisky. 10­-20 rokov nazad ludia vo velkom kupovali kompakty, preto vyrobcovia tieto kompakty vyrabali a ponukali. Lenze potom prisli mobily, ktore pre beznych ludi fotili dostatocne dobre a o bezne lacne kompakty prestavali mat zaujem. A vyrobia kompaktov uz neprinasala take zisky ako v minulosti. A vyvijat nove kompakty sa uz nevyplatilo, pretoze vzhladom na nizky dopyt po nich by sa tento vyvoj nezaplatil. A tych par nadsencov, ako sme my, by nestacilo. Vyrobcovia preto na pokles dopytu po kompaktoch reagovali ich vyradovanim zo svojej ponuky.

Takze v tomto pripade najprv bol pokles zaujmu od zakaznikov, a az potom pokles vyroby kompaktov.

V ponukach vecsinou zostali iba profikompakty, ktorych sa ale nikdy nepredavalo vela, a preto je pri nich cena nastavena tak, aby sa vyvoj zaplatil aj pri mensom pocte predanych kusov.
Odpovědět0  0
Objektiv typu pancake sa da urobit iba vtedy, ked je jeho fyzicka ohniskova vzdialenost podobna ako vzdialenost bajonetu od snimaca. Akonahle musi byt opticky stred objektivu mimo samotneho telesa objektivu, su potrebne rozne opticke ­"hacky­" ­(dalsie opticke cleny­) ktore uz zaberaju ovela viac miesta.

To je tiez jeden z dovodov, preco je ten Laowa 6mm taky velky, pretoze bajonet je od snimaca vzdialeny az 20 mm. Ak by MFT malo bajonet vzdialeny menej ako 6 mm, dal by sa tento objektiv spravit ako pancake.
Odpovědět1  0
Nie, pojem globalna uzavierka je spravne ­- znamena to schopnost snimaca naraz pre vsetky pixely spustit a ukoncit expoziciu.

Pojem centralna zavierka sa pouziva pre mechanicku zavierku umiestnenu obvykle v optickom strede objektivu ­- tak aby jej otvorenie a zavretie zacalo a ukoncilo expoziciu pre vsetky pixely naraz, podobne ako v pripade globalnej uzavierky na snimaci. Centralnu zavierku maju ­(temer­) vsetky kompakty a ak si dobre pametam, aj niektore stredoformatove objektivy.
Odpovědět0  0
Maly fyzikalno­-opticky postreh:

Objektiv ma 6 mm fyzicke ohnisko a svetelnost F2. To znamena, ze ekvivatentny otvor v objektive je velky 3 mm.
A objektiv s 3mm velkym otvorom ma priemer cca 6 cm a je aj podobne tak dlhy. To je riadne velky nepomer :)
Odpovědět0  0
A ked si predstavime, ze cela zadna stena bude jeden obrovsky snimac ... to bude doslova ­"svety gral­" pre vsetkych, ktori razia heslo ­"vecsi snimac zachyti viac svetla­" :­) :D
Odpovědět1  1
No, myslim ze uz je jasne, preco sa Pentax ­(resp. Ricoh­) tak uzkostlivo ­(uz ako jediny­) drzal DSLR.
Aby si udrzal aktualne know­-how pre vyrobu tych klasickych kinofilmovych :­)
(kde pouzitie zrkadla ma stale zmysel)
Odpovědět1  1
Zda sa ze aj vyrobcom gramofonov sa stale dari velmi dobre, pretoze v sucasnosti je na trhu stale celkom bohata ponuka gramofonov, od uplnych retro modelov az po moderne kombinacie s beznymi digitalnymi vlastnostami ­(CD, BT, USB...­). Namatkovo som presiel zopar najznamejsich eshopov a vo vsetkych maju celkom siroku ponuku gramofonov.
Odpovědět0  0
K nejakej chybe moze odojst a neulozit sa aj na klasickej zrkadlovke :)
Odpovědět0  0
Uplne zbytocne sa hadzes o zem a kopes nozickami. Prestan si uz konecne namyslat, ze to co ty nepotrebujes, je zbytocne aj pre vsetkych ostatnych. Situaciu, ktoru som tu ja popisal, som si nevymyslel, ale realne som na nu narazil pri foteni. Za to ze teba nikdy nic take nestretlo, alebo mas vzdy po ruke stativ, namiesto osobnych invektiv radsej dakuj osudu.

Dalej, Milan urcite nepotrebuje fotit sampon po tme v kupelni, tuto situaciu uviedol len pre predstavu o intenzite svetla na nejakej inej scene, ktoru chce fotit. Je to tak tazke pochopit ?!?!
Odpovědět2  3
V takom pripade mas za hnupa aj Milana, ktory kusok vyssie napisal ­"Co jsem fotil se zrcadlovkami ... tak za špatného světla šla pozorovatelnost v hledáčku dost rychle dolů­". Isteze, oko sa dokaze prisposobit a clovek to co chce napokon uvidi aj v hladaciku, ale, ako uz Milan tiez napisal ­"to budeš čekat 5 minut, než v tom něco uvidíš?­".

Pre mna nie je dolezite co si o mne myslis, ale Milanovi by si sa za toho hnupa mal ospravedlnit !

PS: Stativ a fotenie cez displej situaciu samozrejme riesi, ale ja som vtedy nemal stativ a fotak hladacikom oprety o hlavu bol ovela stabilnejsi pre dlhe expozicie ­(radovo desatiny sekundy az sekunda­).
Odpovědět0  3
Podla mna hodne zalezi na tom, co znamena ­"při horším světle­". Ak je len trosku sero, tak to samozrejme nie je ziadny problem, ale napriklad uz som fotil v situacii, kde som volnym okom v tme len tazko rozoznaval co vlastne vidim, kdezto fotak s EVF nahodil obnovovaciu frekvenciu niekolko FPS a sialene ISO, takze obraz bol sice sekany a zasumeny, ale na scene som krasne vsetko videl ­(moja prakticka skusenost­).

Je pravda, ze ludske oko sa dokaze prisposobit velmi velkej tme a po chvilke vidi aj velmi male mnozstvo svetla. Otazka ale je, ci vobec ma sancu a cas sa prisposobovat. Napriklad ked kontrolujem prave vyfotenu fotku na displeji ­(ktory obvykle silno svieti­) a vzapeti chcem fotit dalsiu fotku, tak oko proste ten cas nema ­(ako kusok vyssie uz pisal Milan­).

Uz som tu v minulosti spominal jednu konkretnu situaciu ­- fotil som jednu akciu na zimnom stadione. Svetla ladova plocha, velmi silno osvetlena reflektormi, divaci v tme. Okrem fotiek diania na ploche som chcel urobit aj fotku sledujudich divakov, ale ked som oci zo silno osvetlenej ladovej plochy nasmeroval na divakov, tak som videl akurat tak tmu. Viem, ak by som pockal 10­-20 sekund, tak by som sa rozkukal a pekne by som videl aj divakov, ale tolko casu som tomu nechcel venovat, aby mi nieco neuslo zo samotneho diania. Avsak fotak je ovela rychlejsi ako oci a zobrazovanie behom pol sekundy prisposobil tak, ze som divakov v EVF hned krasne videl a mohol okamzite podla potreby zazoomovat, zaramovat scenu a stlacit spust :)
Odpovědět0  3
1. Kvalita fotografie je pri vybere fotaku mozno velmi dolezitym kriteriom, ale ani zdaleka jedinym. A rozklepat fotak moze aj otvaranie­/zatvaranie samotnej uzavierky ­(a uzavierka pre FF nie je zrovna mala­). A preto radsej fotim fotakmi s centralnou uzavierkou, ktora otrasy nesposobuje, resp. o jeden­-dva rady mensie. Inak lepsie zrkadlovky tusim mali nejaku kompenzaciu otrasov zrkadla ­(ak si dobre pametam­).

2. No prave to, ze ked sa chces len pozriet a nemusis fotak kvoli tomu zapinat, ti prave baterku setri, takze ked to budes chciet aj vyfotit, mas vyssiu sancu, ze najdes baterku nevybitu :­) :D
Odpovědět1  1
"DSLR je mrtvé, má jen samé nevýhody­" ... no, az do takeho extremu by som nesiel. Predsa len vidim aj dve vyhody:
­- krasny uslachtily zvuk sklapajuceho sa zrkadla pri expozicii
­- moznost pozriet sa na scenu cez nasadeny objektiv aj s vybitou bateriou ­/ bez nutnosti vobec zapinat fotak :)
Odpovědět2  0
Ale ved to striedanie bateriek mozes robit aj pri CSC ­- s jednou sa foti na mraze a druha sa zatial ohrieva v kapse :)
Odpovědět1  2
Na snimac akejkolvek velkosti dopadne len take mnozstvo svetla, kolko nan z fotenej sceny posti dany objektiv.
Skus sa na vec pozriet aj z opacneho konca: Cim vecsi snimac, tym musi toto dane mnozstvo svetla osvetlit vecsiu plochu, a cim vecsia plocha, tym nizsia intenzita svetla...
Odpovědět1  1
Pri tejto prilezitosti som si spomenul na to ako sa kedysi robilo prisvetlenie pri ostreni.
Nebola to len obycajna LED ktora ­"hlupo­" osvetlila stred fotenej sceny, ale fotak na scenu premietol system bodiek a ciarok, vdaka ktorym nebol najmensi problem zaostrit aj na jednofarebnu plochu. Skoda ze sa to dnes uz nerobi, aspon ja som sa s tym uz dlho nestretol.

Odpovědět0  0