V rodine nám pribudol Canon G9X II. Nebudem ho používať ja, aspoň nie primárne, ale bol to môj výber a budem z neho spracovávať fotky (preferenčne jpeg, aj keď fotiť sa bude raw+jpeg). Pomerne podrobne som ho odskúšal a niečo aj prakticky nafotil, a tak sa podelím o pár dojmov. Myslím, že niektoré z nich som zatiaľ ani v žiadnej recenzii nevidel. Keďže som hlavne užívateľ M43 systému, to bude môj referenčný bod. Okrem iného vlastním Panasonic GM5, čo je model s podobnou veľkosťou a aj keď sa GM5 už nepredáva, GF7 a GX800 sú súčasné modely priamo porovnateľné s G9X II, pritom majú s GM5 mnoho spoločné.
Spracovanie
Spracovanie ma veľmi príjemne prekvapilo. Je to strieborná verzia, ale naživo pôsobí tmavšie ako na obrázkoch, čo vnímam pozitívne. Spracovanie je výrazne kvalitnejšie ako mali moje staré kompakty (Fuji F70EXR a Nikon P330) a je dosť porovnateľné s podstatne drahším GM5, aj keď G9X asi obsahuje viacej plastu. Tlačidlá a otočné ovládače pôsobia veľmi hodnotným dojmom, majú perfektný chod. Dizajn zvýrazňujú detaily ako červený prstenec okolo spúšte a voliča režimu. Hnedý grip je z príjemného protišmykového materiálu. Na základný model medzi 1" radou je to až prekvapivo pekne urobené.
Rozmery sú asi najväčšou devízou prístroja. Je to naozaj dostatočne kompaktné, aby sa to vošlo do vrecka nohavíc pre bežné nosenie. Nie je to rovnako pohodlné ako mobil, ale dá sa to. Už aj pôvodná Sony RX100 je citeľne hrubšia, ostatné 1" modely sú podľa mňa už dosť za hranou.
Ovládanie
Fotoaparát má iba niekoľko fyzických ovládacích prvkov a spolieha sa na dotykový displej. Najprv som bol veľmi skeptický, ale po zoznámení ma prístroj naozaj presvedčil o výhodách tejto cesty. Foťák nemá hľadáčik a tak nemá zmysel ovládať ho iba po hmate. Logika ovládania, aj keď nezvyklá u fotoaparátov, snáď nemôže nikoho zaskočiť, keďže prakticky každý má dnes mobil s dotykovým displejom. Plusom je, že foťák sa vyhýba klasickej bolesti malých kompaktov, ktorým sú titerne malé ovládacie prvky a nestabilné zadné otočné kolieska. Miesto toho je tu veľký prstenec okolo objektívu s veľmi príjemným krokovým chodom a štyri rozumne veľké tlačítka vzadu. V recenziách sa uvádza argument o nemožnosti ovládať prístroj v rukaviciach - lenže aj pri mojej GM5 je to, napriek fyzickým tlačítkam, zhola nemožné. To vidím väčšiu šancu pri G9X II, pri použití vodivých rukavíc na dotykový displej.
Základným fyzickým ovládacím prvkom je krúžok okolo objektívu. Jednoduchým ťuknutím na displej sa vyberá expozičný parameter (clona, čas, korekcia expozície, ISO), ktorý prstenec ovláda. Je možné zvoliť aj inú funkciu pre krúžok (napr. vyváženie bielej alebo zoom), človek sa pritom nezbaví plnej možnosti ovládať expozíciu po ťuknutí na prílišnú ikonu na displeji. Alternatívne je možné cyklovať medzi parametrami ťuknutím na skvele umiestnenú ikonku vpravo, hneď vedľa miesta pre palec.
Štyri tlačidlá vzadu sú - funkčné tlačítko (predvolene video, ale to sa dá spustiť aj prechodom do režimu videa na otočnom voliči), konfigurovateľné dotykové rýchle menu (11 položiek), plné menu a zobrazenie displeja. Na dotykovom displeji vpravo, dobre umiestnené pre ovládanie palcom, sú rýchle ikonky pre zamknutie expozície a prepínanie medzi manuálnym ostrením a autofokusom. Menu sa ovláda dotykovo alebo krúžkom okolo objektívu a zoomovacou páčkou.
Celkovo je treba si na ovládanie trochu zvyknúť, ale vo finále máločo chýba. Canon sa pustil odvážnou cestou, ale výsledok je aspoň pre mňa veľmi presvedčivý a dáva logiku pri tak malom prístroji. Nie je to kompromis vhodný iba pre začiatočníka, ako sa môže javiť z obrázkov.
Automatika
Užívateľka bude používať automatiku, dobrá logika bola teda prioritou. Automatické ISO sa dá zvoliť v troch režimoch (pomalé, štandardné a rýchle). Štandardné volí pre čas obrátenú hodnotu ohniskovej vzdialenosti (v P režime, v A a S je to dvojnásobok) a to je pomalé pre spontánne fotenie ľudí, najmä na širších ohniskách. Foťák sa snaží detekovať pohyb a situačne skráti čas, lenže zafunguje to až pri naozaj výraznom pohybe, a to nestačí. Vo finále som bol nútený zvoliť rýchle nastavenie, ktoré volí 1/1000s. To je absurdne krátky čas, ale naštastie je možné obmedziť ISO zhora. Voľba maxima ISO1600 dá celkom rozumne fungujúci systém, ktorý možno bude často voliť vyššie citlivosti ako je nutné, ale na druhú stranu je to dosť blbuvzdorné, lebo je možné s foťákom robiť aj psie kusy a stále to bude ostré.
Pre pokročilejšieho užívateľa je možné situačne meniť auto ISO. Pomalé nastavenie je veľmi rozumné pre statické scény, štandardné (v A,S) je ok pri pózovaní a rýchle je vhodné pre akčné fotky. Okrem toho funguje automatické ISO v manuálnom režime vrátane korekcie expozície, to rieši ďalšie situácie. Osobne by som preferoval priamo nastaviť maximálny čas, ale s týmto sa dá žiť.
Kvalita
Určite by bolo zaujímavé podobnejšie porovnanie 1" vs M43, ale zatiaľ som na to nemal čas. V tejto chvíli môžem zhodnotiť akurát to, že jpegy s foťáku sú veľmi použiteľné na ISO1600. ISO3200 tiež nie je úplná katastrofa, ale je tam citeľný pokles kvality. Celkovo je jpeg príjemným prekvapením, pekné farby, dobré pleťovky a spoľahlivé vyváženie bielej pri umelom osvetlení. Svetelnosť F2 na širokom konci a použiteľné ISO1600 z toho robia foťák vhodný na fotenie spoločenských príležitostí aj bez blesku. Vyskakovací blesk je pritom k dispozícii, nedá sa však vyklápať.
Autofokus
Systém ostrenia je veľmi jednoduchý - jednobodový režim a celoplošný režim s detekciou tvárí. Ťuknutím na displej v jednobodovom režime sa vyberá ostriaci bod, v celoplošnom režime sa spúšťa sledovanie objektu. Sledovanie objektu pôsobí podobne ako u iných výrobcov - to znamená nie veľmi presvedčivo. Pre fotenie by som sa mu vyhýbal, pre video by to mohlo mať zmysel. Detekciu tvárí zatiaľ príliš odsledovanú nemám. V jednobodovom režime sú na výber iba dve možnosti pre veľkosť ostriaceho bodu - veľký a ešte väčší. To je oproti Panasonicu, kde som zvyknutý rutinne ostriť na oko, značný krok späť. Celoplošný režim, veľmi dôležitý pre fotenie úplným laikom, funguje celkom pekne, zdá sa, že spoľahlivo vyberá objekt v popredí a v širšom strede.
Rýchlosť ostrenia - jednorazový autofokus je svižný, najmä na širokom konci. Po zazoomovaní ma objektív sklony výraznejšie zapulzovať pri zmene smeru ostrenia, je to až také kopanie. To spomaľuje proces ostrenia ak sa autofokus vydá zlým smerom. Oproti M43 je to celkovo krok späť. Ak porovnám GM5 s relatívne pomalším seťákom 12-32mm, tak G9X II trochu zaostáva aj na širokom konci. Ak porovnám niečo ako GX80+12-35/2,8 na dlhom konci, tak je rozdiel v rýchlosti už dosť priepastný.
Kontinuálny autofokus - je celkom použiteľný na širokom konci, po zazoomovaní sa to horší. Vo videu je autofokus radikálne pomalší, ale veľmi plynulý a bez pulzovania. Podobná logika ako má Panasonic, ale G9X je ešte pomalší, naozaj ostrí slimačím tempom a treba byť na to pripravený.
Sériové snímanie - prekvapivo slušný buffer, asi 20 raw+jpegov. Chýba však živý náhľad (zobrazujú sa len hotové fotky s určitým oneskorením) a navyše pri sériovom snímaní nepochopiteľne zmizne indikátor ostriaceho bodu. Takže nemá zmysel používať kontinuálny autofokus, lebo človek aj tak netuší, kam to ostrí. Sériové snímanie je tak dobré iba pre vystihnutie momentu pri inak statických scénach. Tu je M43 v podaní Panasonicu úplne inde, lebo má použiteľný systém pre akčné scény - dobre fungujúci kontinuálny autofokus pri sériovom snímaní so živým náhľadom.
Záver
Canon G9X II môžem doporučiť ako príjemný rodinný prístroj do vrecka, vhodný pre začiatočníka aj pokročilejšieho fotografa, pokiaľ sú ochotní zvyknúť si na inovatívne, ale logické ovládanie. Veľký senzor, rozumne svetelný objektív s príjemným rozsahom, dobré spracovanie obrazu a svižné ostrenie z toho robia univerzálny prístroj do exteriéru aj interiéru. Limitom je autofokus pre vážnejšie fotenie akčných scén a svetelnosť objektívu v druhej polovici rozsahu pre výraznejšie mazanie pozadia.