stanleypqr

V dnesnej dobe kazdy kto ma nejaky fotak, nedajboze zrkadlovku, sa povazuje za umelca a citi samozrejme povinnost sa so svojimi vytvormi pochvalit sirokej, hlavne laickej, verejnosti a najlepsie cez medium ako facebook ­- potom mnozstvo kiknuti na ­"Like­" oznacuje ci je fotka podarena alebo nie... skoda ze na facebooku nie je stale tlacitko ­"Don­'t Like­". Potom sa takyto ­"umelecki fotografi­" citia oceneny masami ­(lebo sa im to paci­) a bez stipky kritiky a sudnosti produkuju dalsi a dalsi hnus ­- ako fotky deti s anjelikovskymi kridelkami alebo certovskymi rohami, nahe babatka k kyblikoch, tehotne mamicky bez vkusu pripadne polonahych oteckov v ruzovych trenkach ­- znasilnena fotografia pre siroke masy, ktora sa snazi byt umenim. Kde je hranica medzi vkusom a nevkusom, medzi gycom a umenim??? A je tato hranica tak tenka, ze ju nedokazu ludia rozoznat?
P.S.: Pri pohlade na tu fotku zakliatej do stromu sa ma zmocnil taky pocit nepokoja, akoby som sedel na ihlach. Asi by som ju nechcel mat dlhodobejsie na ociach. ;­-)