Ze 12 MPix kompakt nastaveny na 5 Mpix da detailnejsie a ostrejsie fotky ako nativny 5 Mpix je uplne jasne. Pretoze ten 5 MPix snimac kvoli bayerovej ­(alebo inej­) maske aj tak nezvladne viac nez cca 2 MPix realnej farebnej informacie. Kdezto ten 12 MPix uz zvladne okolo tych 5 MPix, a takyto obrazok, z bayera ­"interpolovany­" na 12 MPix a nasledne zmenseny na 5 Mpix prakticky nestraca ziadne detaily.

Lenze v pripade tychto snimacov nie je bayer na urovni jednotlivych pixelov, ale na urovni skupin pixelov, takze na snimaci je sice 108 milionov fotodiod, ale nominalne rozlisenie bayera aj tak stale nie je vecsie nez 12 Mpix, takze realne mnozstvo plnofarebnych detailov bude stale na urovni 5 Mpix.

Ak by ten 108 MPix snimac bol ako Foveon X3, hned by to ­(teoreticky­) bolo uplne o niecom inom :)

Kedysi sa to robilo tak, ze fotak mal snimac 2 MPix, ale na puzdre obrovsky reklamny napis 3 MPix, a tie fyzicke 2 MPix nasledne interpoloval na 3 MPix a takto ukladal ako vysledne obrazky.

A podla mna je velka skoda, ze sa to aj dnes takto nerobi. Snimac by mal povedzme fyzickych 12 MPix, a tie by sa interpolovali na 108 MPix. Vysledok, aspon pri nie idealnom svetle, by nebol o nic horsi :­)

Povedzme ze kvoli HDR by mal pixely zdvojene ­(idealne vecsie pixely s vyssim nativnym ISO a mensie pixely s mensim nativnym ISO ­- takto sa to tiez kedysi robilo­), ale zase, celkovy pocet fyzickych pixelov by bol ­(napr.­) 24 MPix a z tohto by normalne isli 12 MPix HDR fotky. A kto by chcel tych 108 MPix, tak by mu tych 24 MPix nainterpolovalo na 108 MPix a dotycny uzivatel by bol veeelmi spokojny ake je to super ze to dokaze vygenerovat nieco ­(olejomalbu­) az o velkosti 108 MPix :D

Podla mna mat fyzickych 108 MPix a zlucovat ich 3x3 je uplne k nicomu. Pre HDR staci aj 2x2 ­(alebo kludne aj 2x1­), a pre fotenie priamo do 108 MPix je to aj tak nepouzitelne, lebo farebne rozlisenie bayerovej masky je aj tak iba 12 MPix. Takze by sme z toho prinajlepsom dostali farebnu vernost aku kedysi mali sovietske SECAM televizory s rozstelovanou delta obrazovkou :­) A ani monochromaticke fotky by neboli nic moc, pretoze na jednej casti fotky by bol jas brany z cervenej farby, na inej casti fotky zo zelenej casti... jedine zeby niekto chcel monochromaticky fotit scenu, ktora je uz sama o sebe monochromaticka.

Rawy boli asmozrejme prve co som porovnal.
Ale nemyslim si ze jpg je uplne mimo. Tie fotaky ponukaju aj jpg, tak bolo zaujimave pre uplnost porovnat aj tie.

"... to má dnes prakticky jakýkoli CSC APS​­-C­"

Na dpreview som si dal vedla seba Nikon D500 a Sony a6600, a hned bolo pekne vidno, ze D500 je na tom na vysokych ISO lepsie. Sony a6600 malo v rawe vyraznejsi a hrudkovitejsi sum, a jpgy malo viac rozbite. Nikon D500 mal sum nizsi a jemnejsi, a jpgy cistejsie. D500 ma sice menej pixelov, ale ten rozdiel 21 voci 24 MPix zase nie je az tak velky, aby ospravedlnil vyraznejsie hrudy v sume pri a6600. A ked este uvazim ze D500 je o tri roky starsi, tak si myslim ze CSC maju co dohanat.

A nielen ze za CSC nezastava, ale napr. ohladom moznosti ISO ich ­(stale­) vysoko predci. Aspon neviem o ziadnom APS­-C CSC, ktory by vedel ist s ISO az tak vysoko.

Podla gsmarena su parametre fotakov nasledujuce:

50 MP, f­/1.8, 23mm ­(wide­), PDAF, Laser AF, OIS
64 MP, f­/3.5, 90mm ­(periscope telephoto­), PDAF, OIS, 3.5x optical zoom
13 MP, f­/2.2, 13mm ­(ultrawide­)
40 MP, f­/1.6, 23mm ­(B­/W­)

Pritom predchadzajuci model P50 ­(nie PRO­) mal tele az 128 mm pri F3.4, skoda ze ho vo verzii Pro skratili. Pravdepodobne kvoli tomu aby do periskopu dokazali vtesnat 64 MPix snimac, ktory je pravdepodobne vecsi nez 12 MPix v periskope P50. Podla mna ale o moc vecsi nebude, aby sa vobec vosiel do tak tenkeho mobilu na kolmo. Co ale tiez znamena ze tie pixely budu sialene malicke ... :(

2304×16 ... to je hooodne exoticke rozlisenie :­)

Ale vedel by som si predstavit prakticne vyuzitie napriklad pri merani ucinku vystreleneho naboja pocas jeho letu. Len to treba spravne napasovat na ten snimany pasik...

Takto by sa dalo uvazovat napriklad pri vytvarani kopie diela na vystavne ucely, kde naozaj stacia umelecne informacie, ktore autor vedome zamyslal do diela vlozit. Avsak ­(ako som uz napisal­) digitalizacia diela znamena jeho co najpresnejsie zaznamenie, a tam rozhodne ma vyznam zaznamenavat aj informacie, ktore same o sebe nemaju umelecku hodnotu ­(napr. aj tie ociam nevidelne prasklinky a stopy vlaken, ktore autor vytvoril nevedome­). Tu totiz nejde len o samotnu umelecku hodnotu diela, ale aj o jeho pripadne podrobne skumanie ­- napriklad ako podklad pre nejaku buducu forenznu analyzu.

Skratka, zaznamenat iba tie informacie ktore maju prakticku hodnotu pre nas dnes ­(napr. iba tie umelecke­) by bolo velmi kratkozrake, pretoze v buducnosti nam mozu chybat dalsie informacie, pre ktore dnes nemame prakticke vyuzitie.

A taktiez plati, ze z vyssieho rozlisenia sa do nizsieho da prejst vzdy, ale z nizsieho do vyssieho uz nie.

Original je analog, a ten ma ­(z digitalneho pohladu­) rozlisenie nekonecne :­) Takze cim vyssie digitalne rozlisenie sa pouzije, tym presnejsie bude ten analog zosnimany. Teoreticka horna hranica rozlisenia neexistuje a v praxi je to DPI ekvivalentne dvojnasobku vlnovej dlzky svetla.

Tu nejde len o detaily, ktore autor zamyslal stvarnit. Pri taketo digitalizacii je cielom ziskat co najpresnejsi digitalny obraz diela, vratane tahov stetca ­(idealne aby bola jasne vidno stopa kazdeho vlasku zo stetca­) a tiez ide aj o strukturu platna na ktorom je obraz namalovany.

A pri dnesnych kapacitach a cenach pametovych medii naozaj nema zmysel nejak setrit na rozliseni. Ano, pracovne kopie pre bezne zobrazovanie na beznych pocitacoch mozu byt aj v mensom rozliseni, ale v archive by malo byt ulozene co najvyssie rozlisenie ­- kludne aj desiatky ci stovky GPx.

"Stříbrná verze má horní část z mosazi ... černá verze je ale hliníková­"

Heh, ja by som cakal ze prave strieborna verzia bude z hlinika ­(taka farba mi k hliniku ide lepsie­) a mosadzna verzia bude skor v klasickej retro­-mosadznej farbe :)

Jedna vec je snimac, ale druha, nemenej dolezita vec je samotny objektiv. Do mobilu tazko nacpem napriklad 25­-600­/F2.8...

Nebude :­)
Webb ma pevne ohnisko, takze ziadny zoom nema...

Co som nasiel, tak to ohnisko ma 131400 mm, svetelnost F20.2 a hlavne zrkadlo ma priemer 6.5m.

Aj tak je to ­"iba­" digitalny zoom :­) :D

V principe nevadi, ale FB je znamy tym, ze si obrazky prepakovava do nizsej kvality jpg kompresie, co je podla mna skoda a na fotograficky server sa potom take nieco neslusi davat :­)
Aspon teda ja by som sem do fotogalerie urcite dal originalny obrazok, nie kopiu v nizsej kvalite z FB.

A u mna sa ten zoom nachodi este ovela viac, pretoze vecsina mojich fotiek je na poslednej tretine zoomu... ;­)
Mozno preto sa mi tym zoomovanim opotrebovali a zaniesli mechanicke prevody a preto mi to obcas blbne.

Este taka zaujimavost ­(mimo hlavnej temy­): Ked som si kupil maly vreckovy Lumix TZ100 ­(ten je iba do 250mm­), tak sa mi pomerne casto stavalo, ze som chcel nieco vyfotit, zoomujem, ale v cca tretine zoomovania sa mi ten TZ100 sekol a zoomovanie dalej nefungovalo. Pozeram co s tym je, a zistujem ze ono je to uz na konci 250 mm a dalej to uz proste nepojde ... :D

Mam taku zasadu ­- mobily a fotaky zasadne kupujem iba nove. Takze ak by som kupoval FZ300 tak tych 4000 by som si urcite rad priplatil za neopotrebovanost, zaruku a istotu, ze tam nebude nieco ­"posahane­", napr. nejaky mikroposun sosoviek ktory si clovek na prvy pohlad ­(prvy test­) nevsimne ale casom sa to ukaze. A o kusok vyssi financny vydaj ­(obvykle­) raz za par rokov sa da zvladnut. Taktiez sa tu riadim znamym heslom ­"Nie som tak bohaty, aby som si mohol dovolit kupovat lacne veci­" ;­)

Ale na druhej strane, keby sa objavil napriklad nejaky funkcny bazarovy P1000 za nejaku naozaj symbolicku cenu ­(200­-300 eur ?­), tak len pre tu srandu ­(pre vyskusanie­) by som ho asi kupil.

Ak by sa mi FZ200 pokazil definitivne a bol by nepouzitelny, mam este starucky FZ28 kupeny v 2008 a ­"zapisnik­" TZ100 kupeny v 2016, ktore mi funguju na 100% ­(na FZ28 bol vymeneny ovladaci panel lebo mi odisiel on­-off prepinac­). Ale kupu Sony RX10 IV by to urcite urychlilo, pretoze na dovolenky alebo nejake serioznejsie fotenie ­(obcas na zakazku fotim rozne akcie­) to naozaj chce nejaky poriadnejsi fotak.

Ano, sledujeme to tu, lebo mame zapnute mailove notifikacie :)

Vdaka za pekne porovnanie FZ200 a P900. Mam FZ200 a po P900 som nejaky cas pokukoval, tych 2000mm ma hrozne lakalo, ale sialenych 16 MPix na 1­/2.3­" ma zase hrozne odradzalo.

Ale k veci. Obcas je velmi zaujimave sledovat co a ako sa na fotoaparatoch casom kazi. Moj FZ200 som kupoval este v 09­/2012, hned ked bol este horuca novinka, a dodnes ho aktivne pouzivam. Casom sa mi na nom objavili nasledujuce poruchy:

­- Osuchala sa mi antireflexna vrstva na displeji. Ked mi na displej svieti slnko, tak velmi zle vidim co zobrazuje. Zaujimave je, ze na vreckovom TZ100 antireflexna vrstva drzi ako priklincovana, hoci sa obom spravam rovnako ­(ne­)setrne.

­- Nefunguje stlacenie rollera na palci. Tocenie rollerom funguje, ale nereaguje na stlacenie. Pravdepodobne pokazeny kontakt.

­- Nevladze vtiahnut objektiv ked je vodorovne alebo objektivom dole. Ked chcem prizoomovat, tak musim objektiv dvihnut hore. Zle na tom je hlavne to, ze fotak si pomocou senzorov kontroluje, ci sa objektiv hybe ako ma, a ak zisti, ze nie tak vyhodi systemovu chybu. Vtedy musim fotak vypnut a zase zapnut, ako sa ­"zresetoval­" a snimace v objektive zase zosynchronizovali.

­- Sam od seba si niekedy zoomuje ako chce. Chyba sa prejavuje dost nahodne a dost sporadicky. Obcas nikdy nic, a obcas po par sekundach necinnosti zacne sam od seba zoomovat. Nastastie, ked sa tak zacne diat, staci pohnut zoom packou na spusti a hned prestane. Predpokladam ze v zoomovacej packe su nejake elektricky vodive necistoty. Zial, cely horny ovladaci panel je jeden nerozoberatelny zlisovany diel, obavam sa ze ak by som ho rozobral ­(jedine znicenim lisovanych spojov­), tak ho uz nedam dokopy, resp, nebude drzat. Samotny fotak nemam problem rozobrat a zase zlozit ­(vid fotky v tunajsej fotogalerii :­) ­)

Posledne dva problemy su asi najviac otravne ked sa objavia spolu. Nazoomujem co potrebujem, a fotak si po chvili zmysli ze chce odzoomovat, lenze nevladze, tak vyhodi systemovu chybu. A ja musim fotak vypnut, zapnut a znovu nazoomovat co potrebujem.

Bol som s tymito poruchami v autorizovanom service, a verdikt bol takyto:
­- Osuchana antireflexna vrstva => vymena komplet celeho displeja, cca 100 eur
­- Nespolahliva zoom packa => vymena komplet celeho horneho ovladacieho panela => cca 70 eur
­- Problematicke zoomovanie => vymena celeho modulu objektivu => 150 eur
Celkova cena opravy asi tak 3­/4 ceny celeho fotaku ­(vtedy cca 400 eur­). Antireflexna vrstva by sa dala poriesit nalepenim nejakej antireflexnej folie, ale aj ten zvysok uz presahuje 1­/2 ceny noveho fotaku, a to sa uz moc nevyplati. Radsej rovno kupim uplne novy ­(dnes uz iba FZ300­) a mam istotu, ze sa mi najblizsie dva roky nepokazi nic dalsie ­(a ak aj ano tak to poriesi zaruka­).

Ale povedal som si, ze aj ked su tie chyby obcas otravne, fotit sa s tym stale da, preto novy FZ300 zatial az tak nutne nepotrebujem, a radsej si pockam, ako sa bude vyvijat cena Sony RX10 III alebo IV po ktorych momentalne pokukujem.

Fotka ukoristena z Facebooku :­-)

Reflex ma vyhodu v jednoduchej konstrukcii a mensej potrebe pouzivat dalsie opticke cleny pre potlacenie farebnej aberacie ­(zrkadla z principu neaberuju­).

Ale osobne si myslim, ze taky 400mm F5.6 by nemusel byt vobec dlhsi nez ten 35​­-100 mm ​F4​­-5.6​. Nie je technicky problem spravit objektiv s mensou dlzkou nez je jeho fyzicka ohniskova vzdialenost ­(tzv. retro zoom­).

Problemom ale stale zostava hrubka alebo priemer objektivu ­- kvoli ohnisku a pozadovanej svetelnosti musi mat vstupny otvor urcitu minimalnu velkost ­(pre 400 mm a F5.6 pre MFT mi to vychadza na priemer 3.5 cm­) plus nejaky ten centimeter na konstrukciu, takze taky objektiv by nemohol mat priemer mensi nez nejakych povedzme 5 cm.

To samozrejme viem ze bezne sa to takto robi ­- RGB filtre su na snimaci a IR filter mimo neho na samostatnom sklicku. Ak chceme IR odfiltrovat pausalne pre vsetky pixely, tak je to aj najjednoduchsie riesenie.

Mne ide o take riesenie, ktorym by sa dali fotit normalne farebne fotky, a zaroven bez zmeny HW aj infra fotky. Aby kvoli dobrym IR fotkam nebolo treba rozoberat fotak a odstranovat z neho sklicko, ale aby sa fotenie IR dalo pohodlne zvolit v menu, alebo v nejakom scenickom rezime.

Okrem vseliakych umeleckych fotiek krajiniek s bielou travou a stromami by sa to prakticky dalo vyuzit napriklad aj pri foteni zaujimavych fotiek v interieri osvetlenom beznou ziarovkou. Ziarovka dava 90% ziarenia v IR oblasti, co znamena, ze pri foteni na IR by sme hned mali 10x lepsie svetlo ­(netreba kvoli kratkym casom hnat ISO tak vysoko­). Samozrejme fotka by nemala klasicke farby, lebo tie su v IR uplne inak, ale s tym sa pocita :)

"Na 1TB SSD by se tak vešlo 5,5 minuty záznamu. Bezeztrátová komprese TicoRAW 2:1 dovolí uložit 11 minut­"

To mi trosku nesedi. Co ak budu snimane sceny velmi clenite a dynamicke, a nepodari sa ich bezstratovo skomprimovat na polovicu ?

Mna to tiez napadlo uz davno, minimalne pred 10 rokmi.

A este ma napadla dalsia modifikacia ­- aby ten stvrty pixel nemal ani IR filter. Bolo by potom velmi jednoduche fotit IR fotografie :)

No, este tych 10 mohol dat, nech to ma pekne okruhle :)

Podla mna to urobi klasicky 12 MPix obrazok v ktorom spriemeruje bunky 3x3 pixelov, a nasledne tento obrazok interpoluje na 108 MPix :­)

Robim si sice z toho srandu, ale ono ked sa to tak vezme, tak de­-facto silne odsumovanie robi nieco podobne...

A so sebou noseny malicky vreckovy ­(profi­)kompakt s 1­" snimacom je vzdy lepsi nez to sumitko :­)

Uz sa mi viackrat stalo, ze som stretol mojich znamych co maju zrkadlovku, ako fotia mobilom. Tak sa ich pytam ­- vy fotite mobilom, ked mate zrkadlovku ?!?! Obvykla odpoved je ze bud zostala zabudnuta doma v skrini, alebo sa im take velke hebedo nechcelo vlacit... Tak som sa im ponukol, ze im urobim poriadnu fotku z kompaktu :D

(poriadnu v porovnani s tym sumitkom)

No, toto bude asi len na fotenie vonku za slnecneho dna...

No moment moment, bavime sa o mobiloch, nie ultrazoom fotakoch ! :­)

Mobil nemusi mat hned zrovna 1000+ mm, to by pri objektive, nie hrubsom ako telo mobilu, a pri pouzivanych cropoch muselo mat tak mizernu svetelnost, ze by taky fotomodul difrakcia vopred odsudila na neuspech.

Ale povedzme takych 240 mm by uz bolo celkom realnych, tolko ma napriklad Samsung Galaxy S21 Ultra.

Vzadu styri fotaky a ani jeden s dlhsim ohniskom. Hanba...

Pidi cocka a pidi snimac samozrejme nie su dobre, ale tu v nativnom rozliseni 108 MPix snimaca by som pricinu vodovych farieb videl aj v tom ze bayerova maska nie je na urovni jednotlivych pixelov, ale az na urovni policok 3x3 pixelov.
Teda, ak si dobre pametam ze ten 108 MPix snimac ma vzdy 3x3 pixely rovnakej farby aby ich mohol spajat do jedneho velkeho pixelu a tak produkovat 12 MPix fotky.

Na Slovensku ho zopar obchodov stale ma priamo na sklade a zopar dalsich slubuje dodanie do dvoch tyzdnov.

Skus porovnat aj nejake nocne momentky alebo fotky pri velmi zlom svetle.

A podobne sa chovaju aj objektivy Panasonic ultrazoomov ­(FZ28, FZ150, FZ200, FZ300...­). Na najsirsom ohnisku su dlhsie, s predlzujucim sa ohniskom sa skracuju az do urcitej minimalnej dlzky a potom sa zase predlzuju.

Dve male upresnenia:

1. V akom pomere sa maju zmiesavat RGB zlozky plati iba pre ciernobielu fotku. Pri farebnej WB urcuje iba vzajomny pomer v akom maju byt RGB navzajom zosilnene, nie zmiesavane.

2. Pocet bitov je dolezity tiez. Ak mame dynamicky rozsah od 0 po X kde X je povedzme 2000 tak 12 a 14 bitov je dostatocnych, ale 8 bitov uz nestaci, pretoze to dokaze rozlisit iba 256 urovni.

Ano, cokolvek organicke biologicke, co sa toho svojou velkostou vojde.
Pametam si ze niektore mesozravky dokazali stravit napriklad aj male mysi.

No este aby nebol nedostatok cipov, ked sa temer vsetky pouzili do vakcin ;­) :D :D

Pozeram, ze akumulatory do tohto fotaku sa este stale predavaju:
https:­/­/batteriesglobal.com­/products­/epson­-epalb1­-battery

Este moze nastat ten pripad ked podla parametrov je dual SIM a podporuje aj pametovu kartu, ale ked ho uz clovek ma doma, tak s hrozou zisti, ze jeden slot je spolocny pre jednu SIM a microSD, takze dve SIMky + microSD sa neda sucasne pouzit. Ja som sa takto nedavno obabral :(

Nebolo by efektivnejsie pri takej rychlosti sekvencneho snimania pouzit rovno elektronicku uzavierku ?

A podobne tak isto moze ako masochista vyzerat napriklad ten co sa stara a udrzuje v chode nejaky stary automobil ­- veteran :­)

To nie je o masochizme, ale skor o tom co cloveka bavi a jeho zaujmoch. Samozrejme pokial som profesionalny fotograf, nepojdem dnes nejaku komercnu zakazku fotit na analogovy film. Ale pokial ma analogovy film bavi, a proces vyvolavania fotky ma pre mna svoje neopakovatelne caro, tak preco by som sa nemohol vo volnom case zabavat aj takymto sposobom ?!?

Ostatne, tych ­"masochistickych­" zabaviek v dnesnej dobe existuje spusta ­- od uz spomenutych starych automobilov veteranov, cez zbieranie znamok, az po rozne ludove zvyky a obycaje. Alebo napriklad v IT je to vyuzivanie a programovanie starych osembitovych pocitacov z 80­-tych rokov ­(ZX, C64, Atari...­), comu sa sem­-tam venujem napriklad ja.

Mne osobne uz z principu nedava zmysel zoom v rozsahu 50­-70 mm, bez ohladu na svetelnost. Pride mi ovela praktickejsie pouzit ovela mensi, lahsi a potencialne kvalitnejsi pevny 50mm a tych zopar % obrazu okolo orezat.

To je vsetko v poriadku, to len ukazuje, ze aj pred cca 20+ rokmi bolo fotenie financne narocna zalezitost.

Ale nic to nemeni na tom, ze dnes sa nieco podobne deje tiez. Akurat s tym rozdielom, ze lacne fotaky nie su nie preto, zeby neboli technologie, ale preto, lebo ich postupne vytlacaju mobily.

Podobne tak mna nebavi neustale opakovat, ze v ziadnom pripade neodsudzujem FF, ani to nepovazujem za cosi podradne a rozhodne mu neberiem jeho miesto.

Ale inak som rad, ze ste sam uznal ze v urcitych pripadoch neexistuje pri FF ten cenovo podobny ekvivalent. Ze zase naopak, u cropu neexistuje ekvivalent napr. k FF s 50­/1.2 mi vysvetlovat rozhodne nemusite, to velmi dobre viem a nikdy som ani netvrdil, ze by malo existovat. Poznam fyzikalne principy a opticke zakony ktore tu platia.

Ze je to porovnanie ultimativne a ze som to prehnal do extremu, to by som rozhodne netvrdil, u mna je to bezna prax, a takyto rozsah ohnisk velmi casto pouzivam. Ze to ini pouzivaju menej, alebo vobec, za to ja uz nemozem :­)

A radsej sa uz ani nepytam, co by ste napisal na Nikon P1000 s jeho 3000mm, ked uz obycajnych 600mm povazujete za extrem :D

Aha, dosli argumenty, tak hrame na city ­- ­"tohle jsou úplně zbytečné diskuze...­" ze :­)

Ale k veci. Nikde a nikdy som netvrdil, ze by ultrazoomy mali byt dokazom plosnej nadradenosti fotakov s malym snimacom. A tak isto som nikdy netvrdil ze profesional s FF a 24​­-70, 70​­-200 a 200​­-600 je hlupak. Ak mi chces toto podsuvat ze som to napisal, tak potom je akakolvek diskusia naozaj zbytocna.

Len som na konkretnom priklade spochybnil tvrdenie, ze zostava s cropom vychadza rovnako alebo drahsie nez ekvivalentna zostava s FF.

Dobre teda, vezmime na porovnanie nieco menej historicke, napr. Sony RX10 III. Ten ma 24­-600mm a na FF prepocitanu svetelnost F7.5­-10. Za jeho cenu ­(okolo 1400 eur­) sa uz sice da kupit FF s nejakym zakladnym setakom, otazka ale je, ci by sa do tejto ceny vosla aj zostava ­- nejake nove FF telo a nejake ­(akekolvek nie horsie ako F7.5­-F10­) objektivy pokryvajuce tento ohniskovy rozsah.

"ty cropy dnes vycházejí na úplně stejné peníze jako FF a v případě skutečně ekvivalentních sestav dokonce i dráž­"

Zalezi co chceme cim nahradit. Napriklad ak by som chcel pomocou FF nahradit moj Lumix FZ200 ­(crop 5.5, 25­-600mm­/F2.8­) tak by som sa ani najlacnejsim FF so zakladnym setakom nedostal ani pod uvadzaciu cenu za kolko sa FZ200 objavil na trhu. A to uz ani nepisem o moznosti, ak by som na FF chcel pokryt cely ohniskovy rozsah 25­-600mm s konstantnou svetelnostou F2.8

Pixel Size....9 x 9 microns

Tak to uz hej ! Pixely velke ako Sony A7S :­)
Aj ked celkove rozlisenie 765 x 510 pixelov, no, to je uz aj na mna trosku malo...

Ono s tym ludskym okom je to take osemetne. Ano, svetlocitlivych buniek na sietnici moze mat kolko chce, ale staci si uvedomit, ze zrakovy nerv obsahuje okolo jedneho miliona nervovych vlakien, kde kazde z nich dokaze prenasat jeden elementarny vzruch. Dalo by sa napisat ze jedno vlakno dokaze prenasat jednu ­"analogovu­" velicinu ­(napr. intenzitu svetla zosnimaneho v danom mieste sietnice­). No a kedze nervove vlakno nie je seriova linka, mozno z toho vyvodit, ze z oka sa do mozgu nedostane viac ako jeden megapixel obrazovej informacie. Zotrvacnost ludskeho oka sa pohybuje od 1­/30 do 1­/60 sec ­(zalezi od toho naco sa pozera­), z toho nam vychadza, ze ludske oko mozno prirovnat ku kamerke, ktora snima 60 FPS video s rozlisenim 1 MPix :­)

Takze ziadnych 600 Mega, dokonca ani len tych ­"blbych­" 4K to nie je...

Ano, mas pravdu :­)

Nejak som podvedome oba tie miliony bral ako jeden, asi ako sa v jazyku bezne dva zapory beru ako jeden ­(napr: ­"nic tam nebolo­") ...

S tymi 12 MPix na 1­/2.3­" rozhodne nesuhlasim. Uz aj to je privela, na zakladom ISO v rawe vidno sum. Podla mna by na malych snimacoch mali byt pixely aspon tak velke, aby to na zakladom ISO nesumelo. Pre 1­/2.3­" to vidim tak na 6 az 8 MPix, ale viac urcite nie. Pokial s tym clovek nechce fotit plagaty, alebo nepotrebuje robit velke orezy, take rozlisenie uplne postaci.

12 MPix by som si ako optimum predstavoval na velkosti snimaca 4­/3­" :)

Milion megapixelov a viac mali mobily uz pred 15 rokmi :)

U studiovej fotografie, alebo fotografie statickych scen nie je problem, clovek ma dost casu porobit vsetky potrebne pohyby na vyklopenie displeja.

Horsie je to pri momentkach a obecne reportacnej fotografii, kde clovek potrebuje ­(napriklad­) rychlo ­(do sekundy­-dvoch­) vyfotit nejaky zaber s fotoaparatom nad hlavou, a keby teraz mal zacat vyklapat plne polohovatelny displej, tak mu zaber proste utecie.

Inak, moznost uplne skryt displej som hadam v zivote este nikdy nepouzil. Na fotak davam pozor, nevystavujem displej posobeniu tvrdych a ostrych predmetov, popr. fotoaparat nosim vo fototaske, a preto displej nepotrebujem schovavat.

Pretoze jednoduche vyklapacie displeje sa daju vyklopit iba hore­/dole a pokial clovek foti na vysku, tak je to tym padom iba do stran. Preto je s takym displejom problem fotit fotku na vysku s fotoaparatom nad hlavou.

Aj mne ovela viac vyhovuje displej, ktory si viem jednym jednoduchym pohybom vyklopit hore alebo dole ­- pokryje to 99% vsetkych mojich potrieb kedy potrebujem fotit s vyklopenym displejom.

Preto dost kritizujem napriklad Panasonic ultrazoomy, za to ze maju plne polohovatelny displej a na to, aby som ho jednoducho vyklopil, potrebujem urobit ovela viac pohybov, co zbytocne zdrzuje.

Podla mna velmi dobre vyrieseny mechanizmus na uchytenie displeja ma napriklad Pentax K­-1 Mark II. Jedinym jednoduchym pohybom ho mozno vyklopit do ktorehokolvek smeru ­- ci uz hore, dole, alebo do stran. Jedine co nevie, vyklopit sa na ­"selfie­" ­- aby sa priamo fotena osoba mohla vidiet.

No este aby nie, ved sa pozri akym velkym vstupnym otvorom v objektive to snima svetlo z fotenej sceny ... :)

k čemu je to 200 Mpx?
Evidentne si niekto stale mysli, ze cim viac pixelov, tym viac adidas... :­(

Ani na to 8k video to nebude, pretoze tak ci tak rozlisenie farebnej informacie bude iba 4k bayer, cize realne tak 1.5­-2k.

Aj keby mali 4­/5 odovzdat Applu, aj tak by sa im to vyplatilo, pretoze by to stupenci tohto ­"nabozenstva­" kupovali ako teple rozky ­(a za akukolvek cenu­) :)

Vzhladom na to, ze ten clovek fotku propagoval, a zrazu otocil a zaluje za nu, tak by som sa vobec nedivil, keby sa s Nirvanou tajne dohodol ze ich akoze zazaluje, zaloba bude zamietnuta a kedze aj negativna reklama je reklama, tak Nirvana ­(a dalsie zazalovane subjekty­) takto ziska oooobrovsku publicitu, a to len za cenu sudnych poplatkov :)

To mi pripomina ako si nejaky clovek poistil cigarety na pomerne vysoku sumu, potom ich normalne vyfajcil a vzapeti nahlasil poistnu udalost ze sa mu znicili pri poziari. Poistovna mu postku sice vyplatila, ale vzapeti ho zazalovala za poistny podvod, kde dany clovek seriou malych poziarov umyselne svoj majetok znicil a vysudila od neho ovela vyssiu sumu :)

Cize inymi slovami, peniaze nekazia, ale su velmi dobrym ukazovatelom, ci je niekto moralny impotent alebo zdravo moralny clovek :)

Tak z 18­-500 by som sa samozrejme potesil este viac...

Na APS­-C by to bolo 27­-750, co je este viac nez mam teraz ­(do 600mm­).
A na m4­/3 by to slo dokonca az do uzasnych 1000mm :)

Podla mna uhol zaberu 27mm je uplne v pohode.
Mne osobne by sa viac pacilo, keby Tamron pre CSC prerobil skor objektiv 18­-400.

Tak ono je to vzdy lepsie nez fotit cloveka vo vyske hlavy, pretoze pri tak sialene sirokom ohnisku potom clovek vyzera ako take tie typicke karikatury v casopisoch, kde ma postava ooobrovsku hlavu, z nej dole vytrca malicke telo a nohy uz temer ani nie je vidno. A na to sa neda pozerat...

Ale inak plne suhlasim s tym ze pre pre taketo fotenie su jednoznacne lepsie dlhsie ohniska ­(idealne 50+ mm­), co zial len maloktory mobil ma ­(ak nepocitame digitalny zoom­).

Ci to za to stoji, to je dobra otazka. Hovori sa, ze prilezitost robi zlodeja, ale v skutocnosti podla mna skor plati, ze prilezitost len ukaze, kto tym zlodejom uz davno je.

A toto by som aplikoval aj na tento nas problem. Tieto digitalne novinky nie su same o sebe eticky ani dobre ani zle, nevytvaraju ziadne nove eticke problemy, ale vdaka nim sa mozno skryte eticke problemy odhalia.

Preto si ja osobne myslim, ze to za to stoji. Na jednej strane to poskytne nove moznosti pre vytvaranie posobivych emotivnych obrazkov, a na druhej strane to mozno prispeje k odhaleniu potencialnych etickych problemov.

Mnohe mozno zostanu neodhalene ­(mas pravdu, bezny clovek malokedy pozna ze fotka je takymto sposobom photoshopovana­) ale ako sa zvykne hovorit, karma ­(alebo posledny sud, podla toho comu clovek veri­) je zdarma, a raz dobehne kazdeho...

Ja by som to az tak neodsudzoval.

Podla mna, nie kazdy chce urobit realisticku dokumentacnu fotku krajinky, niekto moze mat ciel vytvorit nejaky silno emotivny obrazok ­(schvalne nepisem ­"fotku­"), kde krajinka bude ponata iba ako jeden z prvkov vytvarajucich emociu. V takom pripade sa ako dalsi emotivny prvok hodi pouzit nejaku zaujimavu dramaticku oblohu z databazy.

McDonald nie je nijak strategicka alebo pre stat dolezita firma, tak preco by to USA malo vadit ?!

Ved ta clona nemusi byt hned rovno irisova :­)

Pametam si ze moj prvy digital ­- Olympus Camedia C­-2 ­- mal dve pevne clony: F2.8 a F5.6 a automatika urcovala ktora bude pouzita. Nerozoberal som ho ­(ale zvazujem:­) ­) ale myslim ze F5.6 mal robene tak ze sa do drahy svetla vsunul tieniaci clen s prislusne velkym kruhovym otvorom, podobne ako sa pri niektorych profikompatoch do drahy da vsunut ND filter.

Pre mobil, obsahujuci malicke lacne pidifotomoduly bude samozrejme lacnejsie a jednoduchsie riesenie namiesto jedneho modulu a pohyblivej clony pouzit dva rovnake pidifotomoduly, jeden so svetelnym objektivom a druhy s menej svetelnym.

Ale pri mobiloch s drahsim fotomodulom ­(Nokia 808, Panasonic CM1, a vsetky so snimacom velkostou bliziacou sa k 1­") by mozno predsa len bolo ekonomickejse pouzit jeden modul a jednoduchu pohyblivu dvoj ­(mozno troj­) polohovu clonu s pevnymi otvormi.

Ano, to samozrejme tiez.

A pritom pravda je taka, ze obmedzenia boli prave preto, aby umieralo co najmenej ludi...

To odsumovanie pri Panasonicoch sa nelubi ani mne. Preto mam na vsetkych Lumixoch co vlastnim nastavene odsumovanie uplne na minimum ­(ak by sa dalo, uplne ho vypnem­) a odsumujem ­(jpg aj raw­) na pocitaci.

To samozrejme zavisi od intenzity toho signalu, t.j. mnozstva energie na jednotku plochy.

Nepoznam aku to ma intenzitu, ale predpokladam, kedze sluzi iba na meranie vzdialenosti ­(a nie napr. na vypalovanie dier do materialu­), tak bude slabucky a bezne snimace neznici.

Cez bayerovu RGB masku v pohode prenikne ­- cervene a modre filtre su pre IR obvykle velmi dobre priepustne.
Cez co ale prilis neprenikne, su IR filtre pred snimacom ­(obvykle take bledomodre sklicka­). Preto sa pri IR fotografii zvyknu z fotoaparatov tieto filtre odstranovat.

V tom clanku som nikde nenasiel, ktory izotop thoria bol pouzity pre vyrobu objektivov. Napr. izotop 231 ma polcas rozpadu cca 25 hodin, s nim by tie objektivy po polstoroci uz nemuseli byt moc readioaktivne. Ale pravdepodobne tu bude pouzity izotop 232 s pocasom 1.4*10^10 rokov, takze tie objektivy budu ziarit este dlllho potom, co Zemegulu pohlti Slnko... ;)

V ktorych dalsich ohladoch okrem hlbky ostrosti ?
Da sa na to pozriet aj z opacnej strany ­- cropom prepocitana svetelnost plati len pre hlbku ostrosti, v dalsich ohladoch uz nie :­)

Ohladom celkoveho mnozstva svetelnej energie ktora sa dostane na snimac sice suhlasim, ale celkova energia nie je v tomto pripade pre nas dolezita. Pre dobru expoziciu je ovela dolezitejsia skor intenzita svetelneho ziarenia, a ta je dana pomerom celkovej energie a plochy, na ktoru tato celkova energia posobi. Pokial je energia mensia ­(kvoli mensiemu otvoru v objektive, alias cropom prepocitanej svetelnosti­), ale aj plocha na ktoru energia posobi, je mensia ­(mensi snimac­) tak vysledna intenzita je stale dostatocna, aby bolo mozne urobit expoziciu pri podobnom ISO.

Takze pri vyskladani viacerych mensich snimacov na jeden velky FF by sme mali vyskladat aj cropom prepocitanu svetelnost objektivu tak aby dokopy dali danu svetelnost bez prepocitania cropom, aby zostala intenzita svetla na danej ploche snimaca zachovana. Polopatisticky napisane, vyskladame vela malych nesvetelnych otvorov do jedneho velkeho svetelneho otvoru.

Davat objektivy na opacny koniec fotaku ci mobilu by bolo urcite zaujimave, ale uplne postaci aj menej. Napriklad taky 35mm­/F1.4 ma fyzicku velkost otvoru 25mm, takze objektivy by pre dosiahnutie tej istej hlbky ostrosti stacilo vzdialit od teba 25 mm. Ak by boli na opacnych koncoch mobilu, velkeho napr. 150mm, dala by sa tym dosiahnut doslova sialena hlbka ostrosti ekvivalentna ako F0.233 na FF ;)

Na tom ilustracnom obrazku v clanku nie su priamo lasery, ale take tie typicke koncertne efetky. Mozu obsahovat lasery, ale samotny prud svetla z nich vychadzajuci je upraveny tak, aby bol pre ludske oci bezpecny ­- je dostatocne hruby a samotne svetlo v nom pulzuje. Fotil a natacal som uz viacero koncertov, pri nich mi neraz zasvietil taky koncertny ­"laserovy­" efekt priamo na snimac vo fotaku, ale snimac sa mi nikdy kvoli tomu neposkodil.

Uplne ina vec by samozrejme bol osvit priamym neupravenym laserom, napr. vykonnejsim laserovym ukazovatkom, co aj na vecsiu vzdialenost kresli velmi malicky bod do ktoreho je koncentrovana vsetka energia. To by pre akekolvek snimacie opticke zariadenia mohlo byt osudne.

"Tak makro v telefonu je velmi limitující zejména tím, že objektivy mají pouze jednu jedinou clonu­"

To je sice pravda, ale zase na druhej strane, vzhladom na crop, je ta clona blizka obvyklym clonam, na ktorej treba zaclonit zrkadlovkovy objektiv aby mal podobnu hlbku ostrosti ­(a difrakcia vsetko neskazila­). Takze toto by som ako nevyhodu urcite nevidel.

V clanku pisu F2.4 cize pri crope 10 to bude stale ­"iba­" F24 :D

Ale ono je to v principe jedno, pretoze z hladiska svatej trojice ­"cas­-clona­-iso­" aj tak stale plati povodna ne­-cropova hodnota F2.4 a pri mobiloch sa na skutocnu opticku hlbku ostrosti aj tak nikto nehraje, resp. vecsine beznych ludi uplne postaci elektronicke rozmazanie pozadia :­)

Popripade vyrobca osadi do mobilu viacero takychto fotomodulov a potom sa nizka hlbka ostrosti bude dat dosiahnut vdaka vzdialenosti medzi jednotlivymi fotomodulmi ­(paralaxa­) co sa da z fyzikalneho hladiska prirovnat k priemeru vstupneho otvoru jedneho objektivu. Takto dosiahnuta hlbka ostrosti moze byt dokonca este nizsia nez pri svetelnych zrkadlovkovych objektivoch.

Ano, F2.8 a dlhe ohniska je nieco, co robi objektivy velke a tazke, a akakolvek zmena maximalneho ohniska ma pomerne velky vplyv na vahu a velkost.

V nasom pripade sa ale jedna o F3.5 ­- F6.3 a tam sa da bez podstatnej zmeny vahy manipulovat s dlhym koncom ovela viac.

Neviem aku vahu ma tento novy 18­-300, ale ak by rovno spravili 18­-400, nemusel by byt nejak vyrazne vecsi a tazsi.

Priamo 18­-300 pre DSLR som nenasiel, ale ked si porovnam napriklad DSLR objektivy 18­-400 ­(79x124mm, 710g­) voci 16­-300 ­(75x100mm, 540g­) tak navysenie ohniska z 300 na 400 mm by za tych cca 30% vahy a 25% dlzky navyse urcite stalo za to.

Skoda ze nerobi rovno 18­-400...

Nie, nemyslel som to tak ze by objektiv bol trvalo na boku, ale ze by bola iba moznost ho tam natocit alebo nastavit. Nieco v style nastavitelnych otocnych fotomodulov v mobiloch Zen­-phone.

Vecsinou aj tak clovek foti ­"klasicky­", t.j. s fotakom na zadnej strane, len niekedy ­(nie vzdy­) je velmi uzitocne, aby sa dalo zapnut ­/ nastavit snimanie z boku alebo z hornej steny.

Podla mna by priamo opticky zoom byt v mobile ani nemusel. Je tam dost miesta aj pre viac pevnych periskopovych objektivov, a ak by boli nejak vhodne odstupnovane, na take zakladne mobilne fotenie by to mohlo uplne stacit. Napriklad po hlavnom ­(neperiskopovom­) ohnisku 25mm by nasledovala sada pevnych periskopov 50mm, 100mm, 200mm a 400mm. Ono aj tych 50 mm by sa mozno dalo bez periskopu, ale myslim ze pri este rozumnej hrubke mobilu by sa nedala dosiahnut nejaka rozumna velkost snimaca ­(napr. 1­").

A kazdy z periskopovych objektivov by este mohol mat volbu ci bude ustit vzadu, alebo na boku mobilu ­(vtedy by len stacilo nepouzit zrkadielko­). Ono totiz nie vzdy je dobre mat ustie fotaku na zadnej strane, niekedy sa to hodi aj na boku alebo hore. Napr. ked clovek foti makro pri zemi, alebo si pri foteni makra nechce mobilom tienit svetlo.

A co ak chcem fotit so zoomom aj v noci ­(alebo za horsieho svetla­) ?

Mne osobne pride ako hrozne neseriozne, ked periskopovy objektiv s dlhsim ohniskom ma horsi snimac, nez hlavny fotomodul. U niektorych mobilov je fotomodul s periskopovym objektivom dokonca tak ­"osekany­", ze digitalny zoom z hlavneho modulu nie je uz o moc horsi. Z technickeho hladiska chapem, preco je to tak ­(hrubka mobilov v tom hraje hlavnu rolu­), ale, cisto prakticky mi to pride hrozne zle. Mozno je to tym, ze casto pouzivam dlhsie ohniska, tak mi na kvalite dlhsich ohnisk zalezi minimalne tak ako na kvalite zakladneho ohniska.

Ked uz obaja spominame tu hrubku mobilov, tiez by som prijal keby sa robili hrubsie mobily ­(co som tu uz mnohokrat spominal­). Absolutne nemam problem nosit vo vrecku fotak hruby 4 cm, tak povedzme taky 2 cm hruby mobil by bol uplne idealny. Tam by sa vosiel nielen ovela lepsi periskopovy objektiv ale aj vecsia bateria.

Bateria by nemusela zaberat cely objem, kludne by cast vnutorneho priestoru mobilu mohla byt vyuzita pre ozvucnicu na repracky. Mobil tym padom nebude az tak tazky a zaroven bude mat podstatne lepsi a plnsi zvuk.

Nemyslim si, ze by pre uzivatelov bola napriklad svetelnost uplne nezmyselny a nepotrebny parameter. Je pravda, ze vecsina laikov po ciselnej hodnote svetelnosti nejde tak silno ako po pocte megapixelov, ale zase na druhej strane, dobra svetelnost sa zasadne podiela na kvalite momentiek pri horsom svetle ­- ci budu pekne, alebo zasumene­/rozmydlene­/rozmazane.

Nechcem sa teraz pustat do debaty u uzitocnosti vymenitelnej baterie a microSD, len som skonstatoval, ze iPhone prisiel v case ked u inych mobilov boli vymenitelna bateria a slot na microSD standartnou vybavou, a iPhone to dodnes vobec nezaviedol.

To, ze od tychto veci ostatni vyrobci upustaju, je uz uplne ina otazka ­(podla mna skor suviciaca s katovanim kostov, nez s nezaujmom verejnosti­).

Nesuvisi to priamo s temou, ale napadlo ma to pri pohlade na ten nakres objektivu. Podla mna IR filter by bolo lepsie umiestnit niekam blizko optickeho stredu objektivu, a nie az tesne pred snimac.

Pred nejakym casom som fotil vychod Slnka, bavilo ma to, trosku som sa pri foteni zdrzal, a posledna fotku som spravil ked bolo Slnko uz dost vysoko. Neskor som si vsimol, ze na vsetkych dalsich fotkach mam cierny flak. Tak som skumal co to je ­(ci spina na snimaci, alebo co­) a zistil som, ze problem bude na IR filtri ­- velmi pravdepodobne sa v nom vypalilo miesto, kde sa prave Slnko nachadzalo na poslednej fotke. Keby bol IR filter nie az pri snimaci, ale blizsie optickeho stredu objektivu, intenzivne IR ziarenie zo Slnka by tam bolo viac rozptylene po celej ploche a nedoslo by k vypaleniu jedneho konkretneho miesta.

A na niektore veci ma dokonca to oneskorenie viac ako 14­-rocne... ­(slot na microSD, vymenitelna bateria)

Zalezi samozrejme na tom, ako presne sa podari napodobnit farebny profil toho filmu ;­) :D

Mozno bude problem v tom, ze filmy nemaju za sebou viacurovnove klinicke testy a nie je pri nich pribalovy letak s moznymi vedlajsimi ucinkami ;­) :D

Ten aku sa neda vymenit ?

O aku konstrukcnu chybu sa jedna ?

Ako je to s difrakciou v pripade kamery obscury ?

Svetelnosti su sice sialene, ale zase aj celkova neostrost obrazku je ­(na rozdiel od optickych sosoviek­) priamo dana velkostou diery, takze tam by mohla byt difrakcia podobna a ­(teoreticky­) uz viac nezhorsovat ostrost a kresbu.

Zial, ano. Ale nastastie iba elektroniku, snimac a mechanicke casti ­(motory v objektive, stabilizacia­) vtedy samozrejme nemusia byt v cinnosti. Akurat nanestastie elektronika ­(hlavne hlavny procesor­) su najvecsi zruti elektriny...

Pred nejakym casom som si to schvalne zmeral, aku ma fotak spotrebu. Po zapnuti do rezimu fotenia ­(nastavenie objektivu, otvorenie clony­) prvych par sekund zral 1.5A, pri liveview to kleslo na cca 1A. Pri prezerani fotiek ­(v podstate tie iste cinnosti ako kopirovanie fotiek cez USB­) to bolo okolo 0.8A.

Pretoze napriklad ked chcem kopirovat fotky z fotaku cez USB kabel, tak sa to aj vtedy ­(nepochopitelne­) musi napajat z baterie ­(alebo externeho adaptera­). Skusal som rozne Olympusy a Panasonicy ­(z rokov 2001 az 2016­), a bez baterie ­(alebo s vybitou­) USB prenos absolutne bez sance.

Jedna zasadna otazka ­- ked je v ulohe webkamery a prenasa obraz po USB, akym sposobom je napajany ?
Ci cez USB ­(ako bezne webkamery­) alebo aj tak potrebuje nejaky svoj zdroj ­(bateriu, adapter...­)

Ten Sharp Aquos R6 je dizajnovo velmi podobny ­(az na obdlnikove okolie fotaku namiesto kruhoveho­), takze to co robi Leica u fotakov, zacala robit aj pri mobiloch. Ked niekomu inemu poskytne do vyrobku optiku, rovno si cely vyrobok rebranduje pod svoju znacku :­) Nalepi typicky cerveny napis a zdvojnasobi cenu :(

Nie, nie, antialiasing filter nesposobuje, ze niektore farby sa nedaju rozpoznat. To by bezne fotaky s realnym AA filtrom pred snimacom boli doslova farboslepe :­)

AA filter sposobi iba to ze je fotka rozostrena a nie su na nej detaily mensie nez rozostrenie AA filtra.
V nasom pripade by sa s pixelmi velkymi 640 nm teoreticky mali dat snimat detaily ktore sa zo sceny zobrazia na snimaci takto velke, avsak v praxi, vzhladom na vlnovu dlzku danej farby ­(napr. cervena 680 nm­) sa vsetky detaily mensie nez 680 nm uz neprenesu a budu rozostrene podobne ako z AA filtra.

Teraz neviem ci limit pre velkost detailov je priamo vlnova dlzka, alebo dvojnasobok vlnovej dlzky, v kazdom pripade ale plati, ze uz sa pohybujeme na hranici, ked vlnova dlzka svetla danej farby ma vplyv na ostrost fotky a snimanie detailov alebo struktur v danej farbe.

Jednoliate farebne plochy samozrejme problem nemaju, tie sa snimaju stale dobre ­(az na urcity sum­).

"...opravdu miniaturní 0,64μm pixely, což už je pod vlnovou délkou některých barev zaznamenávaného světla­"

Skusme v tej katastrofe vidiet aj nieco pozitivne. Pre niektore farby to tym padom bude automaticky robit anti­-aliasing filter :)

Cize jeden velky pixel da 400 mV signal a 10 mV sum. Styri zlucene stvrtinove pixely daju spolu 400 mV signal a 20 mV sum. Takze z hladiska drzania sumu na co najnizsej urovni sa stale viac vyplati mat vecsie pixely, nez spajat mensie.

Pri nizkych ISO sa vyssi sum vdaka vyssiemu nativnemu rozliseniu da lepsie ­"vyzehlit­", ale kriticke to zacne byt pri vysokych ISO, kde uroven sumu je temer rovnaka ako uzitocny signal, tam su vecsie fyzicke pixely velmi uzitocne.

Nie tak celkom. Pokles kontrastu je len nepriamy dosledok difrakcie sposobeny menej zretelnou kresbou. V skutocnosti difrakcia je ­"iba­" rozptyl svetelnych lucov prechadzajucich tesne pri okrajoch sosoviek.
https:­/­/sk.wikipedia.org­/wiki­/Difrakcia_svetla
https:­/­/cs.wikipedia.org­/wiki­/Difrakce

Vezmi si to z opacnej strany. O difrakcii je zname, ze sa prejavi az pri urcitej velkosti pixelov, vtedy, ked rozptylovy kruzok zasiahne viac pixelov ­(v pripade bayerovej masky vzhladom na interpolaciu v podstate viac stvoric pixelov­) naraz. Ale samotny kontrast je od poctu pixelov nezavisly, je jedno ci vyfotis kontrastnu alebo nekontrastnu scenu vo vysokom alebo nizkom rozliseni, kontrastna alebo nekontrastna zostane v akomkolvek rozliseni. Takze ak by difrakcia priamo sposobovala ­(iba­) znizenie kontrastu, musela by byt nezavisla od rozlisenia. Co ­(zial­) nie je.

Ale nam sa nelubi prave z toho estetickeho hladiska. Po technickej stranke je, ako som uz napisal, v poriadku ;)