Recenze  |  Aktuality  |  Články
Doporučení  |  Diskuze
Fotoškola  |  Seriály
Fotoaparáty  |  Objektivy
Fotomobily  |   Software
Příslušenství  |  Ostatní
Svět hardware  |  TV Freak
Svět mobilně
Komentáře od busy (4)
Ani mne sa ten kuzelovy dizajn nelubi. Mam z neho taky zly pocit, ze sa tu plne nevyuzivaju priestorove moznosti a vstupna sosovka by mohla byt kludne ovela vecsia. Na faktickej urovni samozrejme chapem ze pre 50mm F1.4 vecsi vstupny otvor ani netreba ­(a bajonet musi mat svoju velkost, takze niekde sa to rozsriit musi­), ale na tej emocnej urovni ... z toho proste nemam dobry pocit.
Odpovědět1  0
Roznych fotomodulov, pripojitelnuch k mobilu, sme tu uz mali viac, napriklad Sony QX10 a QX100
https:­/­/www.digimanie.cz­/fotomoduly­-sony­-qx10­-a­-qx100­-pro­-mobily­-10­-zoom­-nebo­-rx100­-v­-malem­/5201
kde ten QX100 je ekvivatelentom znameho RX100 takze tam o kvalite fotovystupu nieto ziadnych pochyb.

Ale inak Lenovo Moto Z True Zoom sa mi paci hned z dvoch dovodov:
- nacvaknuty na mobil predstavuje jedno kompaktne a stale pomerne tenke zariadenie, ktore sa velmi dobre vojde do vrecka ­(vid ukazka z toho prveho videa­)
- Snimac ma 1­/2.3­" s 12 MPix, co je pixelova hustota stale prilis velka, ale je to rozhodne rozumnejsie a schopne generovat kvalitnejsi vystup nez taky Samsung Galaxy S4 Zoom.

Akurat mi pride trosku smiesny ten malicky tenky pidiobjektivik co sa vysuva z obrovskej sirokej placky. Pride mi to, tak trochu ako keby som na nejaky EOS 1Dx Mark III nasadil objektiv Venus Laowa 24mm F14 2x Macro Probe :­)
Mohli ten objektiv urobit s vecsim priemerom ­- urcite by sa potom dala dosiahnut ovela lepsia svetelnost bez podstatneho zvysenia celkovej hrubky zariadenia.

PS: Podla cisla 4116 na objektive bude operacna pamet v tomto fotomodule realizovana asi z tychto znamych DRAM cipov ;­) :­) :D
Odpovědět0  0
Tak zalezi na co to clovek pouziva. Pokial chcem robit digitalny zoom ­(kedze nema opticky­) tak 20 Mpix je malo, a pokial chcem fotit v slabom svetle s kratkymi casmi ­(kde nie je neobvykle aj ISO25600­) tak 20 Mpix je ... stale privela :)
Odpovědět0  0
Tak je pravda, ze mobil ma pevne ohnisko, takze ma predpoklad lepsej kresby. A aj samotny pojem Leica sa mozno odrazi v kvalite ;)
Odpovědět0  0
Napadlo ma, ze v tych rohoch nebude ani ostry, ani neostry, ale uplne cierny :­)

T.j. ze objektiv dobre vykresli iba kruh opisujuci FF velkost snimaca a na stredoformatoch sa bude musiet pouzivat s cropom, tak ako sa daju APS­-C objektivy nasadit na FF a tiez pouzivat s cropom.

Na jednej strane, ak je prezentovany ako objektiv hlavne pre FF a ten stredoformat je spomenuty az na konci, je kludne mozne ze je to naozaj ­"iba­" FF objektiv, a vyrobca proste ponuka aj redukciu na stredoformat, a kto chce, moze ju vyuzit.

Zase na druhej strane, ak by to bol skutocne pravy stredoformatovy objektiv, tak pre FF by bol potom zbytocne velky a tazky, a tym padom aj zbytocne drahsi, co by mohlo znizit jeho predajnost u FF zakaznikov, co vyrobca asi nechce, kedze FF zakaznikov je ­(predpokladam­) mnohonasobne viac nez stredoformatovych zakaznikov.
Odpovědět2  0
Aha, no, ja som sa do povodnej diskusie o miznuti low­-endu nezapajal, pretoze vsetko co si pisal ­(hlavne Tom­-One­-ovi­) mi bolo jasne a nepovazoval som za nutne k tomu cokolvek dodavat. A az ked si spomenul Alpha 1 s interenetom a okamžitým uploadom na Instagram, ma napadlo ake dalsie vylepsenie by mohla mat, aby bola pre mna zaujimava :­)

Nadsencov ­(kam radim aj seba­) som vzdy bral ako skupinu ludi, co sa neuspokoji s masovym low­-endom, ale chce pouzivat nieco lepsie, co dokaze poskytnut nadstandartnu kvalitu, aj za cenu vyssej ceny ­(ehm, to je slovne spojenie...­). Preto ked som si predstavil radu Nikon zrkadloviek: lowend D3x00, midend D5x00 a highend D7x00 tak ako nadsenec by som urcite nesiel do D3x00 ale rovno pomyslal na D7x00, a ak by boli az prilis drahe tak mozno v nudzi by som bral aj to lacnejsie D5x00 ­(nejaky cas som mal pozicanu D5100 a bol som s nou vcelku spokojny­).

Masy laikov, povodne kupujucich lacne kompakty ­(alebo D3x00­) presli na mobily a pre tych zopar, co mozno este zostali, sa low­-end ­(lacne kompakty, D3x00­) vyrabat nevyplati. To mi bolo jasne a proti tomu som nikdy nic nenamietal.

"A zaplatíš ho? Jak sám říkáš ​­"ani tych televizorov s pismenkom W sa ​​­(za tu cenu​​­) moc nepreda, a predsa sa ich vyrobcovi oplati vyrabat a ponukat​­", takže je tu otázka, ZAPLATÍŠ HO?­"

Ano, jeden taky ­(konkretne OLED65W8­) doma mame uz dva roky :­)

"Dáš třeba 50 tisíc za takový telefon?­"

Na toto najprv odpoviem tak salamunsky: Nemam cenovy limit. Zalezi ake bude mat parametre a kvalitu :­)

Ale k veci. Zatial najdrahsi mobil, aky som si kupoval, stal cca 600 eur. Lumix TZ100 som kupil ­(2016­) za 645 eur. Ak by som mal moznost namiesto tychto dvoch zariadeni si kupit iba jedno zariadenie, ktore by vedelo vsetko to co ten mobil a TZ100 dokopy, tak by som bez problemov za nieco take dal tych 600+645 = 1245 eur. Takze ano, zaplatim to. Pretoze v konecnom dosledku to financne vyjde aj tak narovnako. A bol by som ochotny ist s cenou aj mierne vyssie, za benefit, ze nemusim nosit po vreckach dve zariadenia.
Odpovědět0  0
"obě skupiny kupují STEJNÝ produkt­"
"Máš třeba D3500. Dokud to koupí 50 tisíc nadšenců a 300 tisíc laiků, je vše v pořádku.­"

Podla mna tych 50 tisic nadsencov radsej kupi D5500 ­(alebo nieco este lepsie­). Tym padom sa uz nejedna o rovnaky produkt. Tu tebou spominanu ­"dotaciu­" som pochopil tak, ze tych 300 tisic laikov v minulosti ­(pokym nepresli na mobily­) vytvorilo pre vyrobcu dostatocny zisk na to, aby mohol ponuknut napr. tu D5500 aj s tym ze tu si kupi ­"iba­" 50 tisic ludi. Ak som to nespravne pochopil, tak sa ospravedlnujem.

Prirovnanie s televizormi a sound barmi sa mi celkom lubi :­) V mojom pripade ako keby hladam nejaky televizor, ktory ma priamo v sebe uz to nieco pokrocilejsie, co uspokoji praveho audiofila. Napriklad LG vyrabal svoje OLED telky ­(z hladiska zvuku­) v troch hlavnych radoch: OLEDxxBxx a OLEDxxCxx, co su zakladne modely s ­(relativne­) mizernym zvukom. Potom su modely OLEDxxExx ktore maju kvalitnejsie repraky, ktore uz hraju podstatne lepsie a ktore by som prirovnal k tomu soundbaru za 2000 Kc, ktory uspokoji dostatocne dobre dostatocnu skupinu ludi. A nakoniec su tu high­-end modely Signature OLEDxxWxx ktore su priamo vybavene ­"profi­" sound­-barom ­(v nasom porovnani ako keby za tych 20 tisic Kc­). Jednotlive rady su ­(samozrejme­) cenovo odstupnovane, najvyssi model s pismenkom W stoji uz riadnych zopar tisic eur.

Dolezite je, ze to mam ako jedno ucelene zariadenie, nemusim kupovat zvlast telku a zvlast kvalitny soundbar. Tymto sa vratim k mobilom ­- existuje na trhu vela mobilov, ktore maju mizerny fotak ­(ako keby telka s mizernym zvukom­), existuju mobily, ktore maju fotak lepsi ­(ako telka s lepsimi reprakmi­), ale vo svete mobilov mi prave chyba model, ktoreho fotak by som mohol prirovnat k poslednemu najvyssiemu modelu telky. Rozumiem samozrejme tomu, ze takychto mobilov by sa vela nepredalo, kupovali by ich naozaj len nadsenci, ktori vedia co chcu a vedia co za tie peniaze dostanu, ale ostatne ani tych televizorov s pismenkom W sa ­(za tu cenu­) moc nepreda, a predsa sa ich vyrobcovi oplati vyrabat a ponukat.
Odpovědět0  0
Mozno som sa uz na zaciatku nie uplne presne vyjadril, tak skusim upresnit. Medzi fotoaparatmi som hladal vzdy tie lepsie fotiace. Preto som si v dobe, ked beznym standartom bolo 1.3 MPix, kupil 2 MPix fotak ­(spominany Oly C­-2­). S troskou nadsadzky mozno napisat, ze to bol na svoju dobu high­-end kompakt.

Nuz a tinedzerky pre high­-end ­(a neskor profi­-­) kompakty naozaj nie su cielova skupina. Nepisem o beznych kompaktoch ktore si kupuju tinedzerky. Mobily zo zaciatku fotili priserne, ale po case sa v kvalitne fotiek vysplhali na uroven beznych low­-endovych kompaktov ­(aspon na zakladnom ohnisku­). Co som ja hladal, bolo spojenie nejakeho high­-endoveho kompaktu a mobilu do jedneho pristroja. Nieco ako Panasonic Lumix CM1 ­- ale ten tusim vobec nema zoom a prisiel tiez az v casoch ked uz masy chceli velke tenke placky.

Myslienku, ze masy laikov kupujucich obycajne kompakty dotovali high­-end ­/ profi kompakty samozrejme beriem. Ale napadlo ma ­- nemohlo nieco podobne byt aj medzi mobilmi ? Zeby masy laikov ­(vratane tych tinedzeriek :­) ­) kupujuce bezne mobily dotovali specialne ­(a hrubsie­) mobily s fotovybavou ako high­-end ­/ profi kompakty ­(ako napr. RX100, TZ100....­) ?
Odpovědět0  3
Tak samozrejme tinedzerky ­(a podobni ludia­) s obrovskou tenkou plackou trciacou z riflovej kapsy nie su cielova skupina :­)
Ostane, oni nikdy neboli cielova skupina pre kvalitnejsie fotaky, takze tymto sa podla mna argumentovat neda.

Ale k veci. Viem ze na tuto temu sme si uz pisali viackrat. Suhlasim s tym, ze v dnesnej dobe 5mm tenkych placiek velkych 6 az 8­" by uz asi makokto chcel nosit hrube ­"tehlicky­" ake sme tu mali pred 15­-20 rokmi. O tomto koncepte ­(poriadny fotak s moznostou telefonovania namiesto poriadneho mobilu s fotakom ­"do poctu­") som rozmyslal uz v rokoch 2002­-2003. Vtedy som so sebou nosil malicky kompakt ­(Olympus C­-2­) a mobil s 0.3 MPix fotakom ­(Siemens S55­) a snival som o nejakom zariadeni, ktore by skombinovalo oba pristroje do jedneho. Uz vtedy to bolo technicky mozne, a vzhladom na obvyklu velkost oboch zariadeni by to ludia urcite boli ochotni aj nosit. Skoda ze vtedy s touto koncepciou nikto neprisiel.

Ten Samsung Galaxy Camera Zoom sa podla mna obavil neskoro ­- v dobe, ked uz boli obvykle tenke placky. Mozno ­(okrem ceny­) to bol hlavny dovod, preto sa moc neujal.
Odpovědět0  0
Mozno keby do tej Alphy 1 dali android a pridali moznost telefonovat a internetovat ... :­)

Viem, ze tu v minulosti boli rozne pokusy typu Samsung Galaxy S4 Camera zoom, ale tie nepocitam, pretoze to je spojenie mobilu s totalne low­-endovym kompaktom, ktory nemoze priniest tu pridanu hodnotu v podobe dobrych fotiek.

Chapem, ze taku Alphu 1 by malokto bol ochotny nosit po vreckach namiesto mobilu, ale zase napriklad taky RX100 alebo TZ100 sa vojdu do vrecka velmi dobre a ani nie su prilis tazke.
Odpovědět0  1
To Choakinek: Ale ja som nepisal o univerzalnosti, len som vyjadril ze na urcitu oblast pouzitia ­(dobre svetlo a­/alebo dlhe casy, napr. do atelieru­) je 50 Mpx MFT velmi dobre pouzitelny.

Pokial chcem univerzalny fotak, pouzitelny aj v horsom svetle, tak tam su samozrejme poziadavky na pocet a velkost pixelov uplne ine.
Odpovědět0  0
Presne takto odsumuju specializovane programy uz davno, napriklad Neat Image. Clovek si na obrazku vyberie miesto kde je iba sum bez kresby ­(da sa nechat vybrat aj automaticky­), program si zosnima sum, vytvori si z neho charakteristiku a potom z celej fotky odstrani to co ma tuto charakteristiku. Takze sum uplne zmizne, kresba prezije :­)

Cely proces odstranovania sumu ani netrva dlho. Na velmi starom PeCedle ­(core2duo 2.66 GHz ­/ 2GB ram­) to 12 MPix obrazok zvlada za par sekund.

A myslim ze existuje aj plugin s takouto funkcionalitou do photoshopu.
Odpovědět1  0
Zial, neda sa vzdy odstranit. Zalezi hodne aky je silny. Pred nejakym casom som to tu matematicky ukazoval.

50 MPix na MFT predstavuje velkostou pixelov ­(a teda aj per­-pixel sum­) ekvivalent snimacu 1­/2.3­" s rozlisenim cca 5 MPix. A vieme, ze snimace 1­/2.3­" boli celkom dobre pouzitelne az do rozlisenia 12 MPix, aspon na nizkych ISO. Takze pokial bude dost svetla, alebo bude mozne predlzit expoziciu bez rizika pohyboveho rozmazania, tak by som sa tych 50 MPix na MFT urcite nebal.
Odpovědět0  3
Je pravda, ze male pixely maju velky sum. Zase ked je tych pixelov vela, sum sa strati.
Ale beda tomu, kto bude chciet ci musiet fotit alebo natacat pri vyssich ISO ...
Odpovědět1  0
"V tom případě pro celý proces vyfocení fotky musím fotoaparát i zapnout a tam jsou CSC opět pomalejší...­"

No, ked uz prehaname, tak prehanajme poriadne :­)

V tom pripade su obycajne kompakty ultrazoomy ­(vo vecsine pripadov­) mnohonasobne rychlesie, nez DSLR ci CSC.
Pretoze pokym tam vymenim objektiv, na ultrazoome uz mam davno nazoomovane a vyfotene :­) :D
Odpovědět1  2
Pozor, ja som pisal o sadach, obsahujucich aj teleobjektivy. Cize povedzme aspon do takych 500 az 600 mm ­(v pripade MFT samozrejme 200­-300 mm­). Tam sa vahy hned obracaju v neprospech FullFrame.
Odpovědět0  3
To je obecne zname, ze mnozstvo svetla prechadzajuce objektivom je vzdy mensie, nez by sa ocakavalo podla deklarovanych clonovych cisel F. Ved preto niektore objektivy ­(hlavne pre video­) uvadzaju aj cislo T* :­)

Na jednej strane, realnych F1.8 namiesto deklarovanych F1.2 a nasledna nutnost navysenia ISO alebo casu o polovocu je na fotografa uz hodne velky ­"podraz­" ­(to uznavam­) ale zase na druhej strane, nie vzdy to musi vadit. Napriklad ak fotim pri dobrom svetle, kde cas ani ISO nie su kriticke, a ide mi hlavne o hlbku ostrosti, tak sa mozem spolahnut, ze ta hlbka bude presne taka ista ako by spravilo F2.4 na FF a ze to ma z hladiska prepustania svetla nejakych realnych F1.8 ma vobec nemusi trapit.

Dalsi dovod, preco nie je pravda, ze taketo objektivy postradaju zmysel, je cisto prakticky. Niekto mi moze povedat, ze F2.4 na FF mi urobi ovela lepsiu sluzbu nez F1.2 na MFT, co samozrejme nepopieram, ale zase na druhej strane, nie vzdy sa mi chce nosit X­-kilogramovu fotovybavu s FF telom za Y­-tisic eur ­(vratane dlhych objektivov­). Mala a ovela lahsia vybava s nejakym vreckovym MFT a nemu zopar objektivov ­(vratane tele a tohto F1.2­) bude castokrat ovela praktickejsia a jej kvalita vystupu bude pre bezne pouzitie stale dostatocna.
Odpovědět0  4
Profesionali podla mna nebudu okamzite odhadzovat DSLR z dvoch dovodov:

1. Zvyk a ­(ne­)dovera. Dlhocizne roky, uz od cias analogoveho filmu, sa vsetky profesionalne fotoaparaty robili prave ako zrkadlovky, pretoze v dobach analogu to bol jediny rozumny sposob, ako vidiet scenu pred vyfotenim cez prave nasadeny objektiv. Profesionali si na toto zvykli, a kedze vyrobcovia aj v digitalnych casoch dlhe roky robili fotoaparaty pre profesionalne pouzitie tiez ako zrkadlovky, tak tito ludia ani potom nemali dovod nejak menit svoje zvyky. CSC systemy sme dlhu dobu mali hlavne m4­/3 alebo APS­-C, a profesionali, ktori potrebuju FullFrame alebo este vecsie formaty, stale nemali dovod menit svoje zvyky. CSC skutocne vhodne pre profesionalov su zalezitostou az posledneho roka­-dvoch. To je podla mna este prilis kratka doba, aby na to zacali hromadne predchadzat, hlavne z toho pohladu, ze taky profesional musi mysliet aj na to, ze ho to musi zivit a ten fotoaparat si na seba musi zarobit, preto sa obecne neradi vrhaju do novych technologii CSC, ale radsej maju stare osvedcene DSLR od ktorych uz na zaklade dlhorocnych skusenoti vedia co mozu ocakavat.

2. Typicky feeling z OVF. Tymto sa mnohi ludia velmi radi a casto ohanaju ­- ze maju radi ten pocit ked scenu vidia priamo, na vlastne oci, a obraz sprostredkovany elektronicky im pride ... povedzme ze nie dostatocne komfortny. Sam som kedysi fotil s pravou zrkadlovkou cez OVF, takze viem o com pisem. A profesional ­(aspon vecsina z nich­) potrebuje podavat vykon, aby zarobil, a nebude si ako pracovny nastroj kupovat nieco, co mu bude nejakym sposobom nekomfortne, alebo mu pocitovo proste nevyhovuje.
Odpovědět2  2
Prave naopak, doba sklopenia je pri foteni rychlych akcii velmi dolezita. Pretoze clovek moze vidiet scenu okamzite, ale ked sa rozhodne stlacit spust, tak pokym sa zacne exponovat, musi sa zrkadlo sklopit. A za ten cas sa scena moze, hlavne pri rychlych dejoch, dost zmenit.

Kdezto pri CSC ziadne zrkado nie je, a exponovat sa moze prakticky okamzite po stlaceni spuste, takze to, kolko casu nam unikne na scene, je dane iba spomalenim prenosu obrazu zo snimaca do hladacika. A pokial vyrobcovia udavaju naozaj pravdive udaje ­(suhlasim, treba overit­), tak je to ovela menej nez u toho zrkadla.

O rychlost elektroniky v dnesnej dobe nemam najmensie pochybnosti. Pred rokmi by to iste bolo pri rozumnej cene a vydrzi baterie nemozne, ale za tu dobu pokrocila elektronika milovymi krokmi a dnes to uz rozhodne nie je problem. Napriklad mojim fotakom z roku 2012 nemam najmensi problem cez jeho 1.3 MPix EVF beziacom na 60 FPS nafotit tisicku fotiek, na jedno nabitie beznej baterie. A dnesna elektronika je este ovela dalej ­- vyssi vykon pri mensej spotrebe.

S farebnou hlbkou v EVF pri zivom prenose by som si starosti vobec nerobil. Pri spracovavani dat zo snimaca nie je najmensi problem povodne 10 ­(alebo viac­) bitovy dynamicky rozsah namapovat na ­(napriklad­) na osembitovy rozsah displeja v hladaciku. Dolezite je to aby clovek videl kresbu aj v tmavych a aj vo svetlych castiach sceny. Ale ani viacbitova hlbka nie je nic, co by sucasna moderna elektronika a displeje nezvladali.
Odpovědět2  1
Nejde len o samotnu rychlost zmeny farby pixelov na displeji. Tam ani moderne ­"stare­" LCD nema problem ­- doby odozvy sa pri nich pocitaju na milisekundy, co je clovekom absolutne nepostrehnutelny cas.

Ide tu o celkovy cas spracovania celeho obrazu od jeho expozicie snimacom, vycitania zo snimaca, postprocesu a nasledneho zapisu do displeja v hladaciku. Tento proces je v modernych CSC velmi rychly ­(hlavne Sony sa tym chvali­) a oneskorenie zobrazovania obrazu v hladaciku je clovekom uz nepostrehnutelne ­- daleko mensie nez napr. sklopenie zrkadla v zrkadlovke pri stlaceni spuste.
Odpovědět3  2
To je jasne, ze 120 FPS hladacik nebude mat oneskorenie zobrazovania sceny presne 1­/120s. Ale to som ani netvrdil. Tych 120 FPS som spomenul hlavne preto aby bolo jasne ze mam na mysli moderne hladaciky.

Ale samotne vycitavanie zo snimaca ­(vratane A­/D prevodu­) a nasledny postprocessing v ramci rozlisenia hladacika nebude trvat o moc dlhsie. Ved niektore moderne CSC dokazu pri ostreni vycitavat zo snimaca rychlostou 480 FPS a este popri tom aj vyhodnocovat ci je zaostrene. Alebo napriklad dnes je uz pomerne bezne Full HD video na 120 FPS, to znamena ze kompletne nacitanie jedneho obrazu zo snimaca v rozliseni Full HD, A­/D prevod, a nasledne spracovanie nemoze principialne trvat dlhsie ako 1­/120s, inak by to fotak proste fyzicky nestihal. Samotny zapis obrazu do displeja v hladaciku, vratane D­/A prevodu, su vzhladom na predchadzajuce cinnosti casovo zanedbatelne.

Takze by som si kludne trufol napisat, ze celkove oneskorenie celeho live­-view retazca nie je vecsie nez 1­/40 az 1­/60 sekuindy. Ostatne, myslim ze u niektorych lepsich CSC je toto oneskorenie dokonca aj priamo uvadzane v parametroch. Pametam si ze Sony sa tym pri svojich CSC velmi chvalilo, ze toto oneskorenie je minimalne ­(normalnym clovekom nepostrehnutelne­).
Odpovědět1  3
Nie je celkom pravda. Hlavne pri krajinkach, zaliatych slnkom, nema fotenie cez displej tu spravnu ­"svetelnu pohodu­", a tazsie sa posudzuju parametre fotky ­(ostrost, vyvazenie bielej, dynamicky rozsah...­) nez cez hladacik.
Odpovědět0  1
Ano, ale toto oneskorenie obrazu je dnes pri modernych EVF beziacich na 120 FPS uz ovela mensie, nez doba potrebna na sklopenie fyzickeho zrkadla.
Odpovědět1  3
Ako suvisi to, ze obcas fotka nemusi vyzerat v hladaciku dobre s tym, ze ked tam vyzera dobre, tak mame istotu, ze sa aj dobre vyfoti ?
Odpovědět1  1
Kedy fotka v hladaciku nemoze vyzerat dobre ?
Odpovědět1  2
Patlanie je problemom az v postprocessingu ­(bayerova interpolacia, odsumovanie­). Snimac sam o sebe z principu nema ako patlat.
Odpovědět4  0
Mozem potvrdit. V minulosti som sa casto stretaval s postojom, ze ­"ak si mam kupovat tak velky a tak drahy kompakt ­(ultrazoom­), to si radsej rovno kupim ­(rovnako velku a drahu­) zrkadlovku, pretoze zrkadlovky proste fotia lepsie­".

Ze ten ultrazoom ma ­(napr.­) 25­-600 pri F2.8, kdezto zrkadlovka v tej cene iba blby setak ­(18­-55­/3.5­-5.6­), to ich absolutne netrapilo :­(

Ironiou bolo, ze neskor ­(ked sa so zrkadlovkou naucili fotit­) za mnou niektori prisli, ze ­"potrebujem nastavit menej ako F3.5, ako to mam spravit ?­" V duchu som len zakrutil ocami, zopol ruky a povedal ­"Och!­"... ­(a povedal ze musia investovat dalsie peniaze do lepsich objektivov, co im uz moc nevonalo­).

A v poslednych rokoch si zase vsimam, ze ti, co si v minulosti tak iniciativne kupovali zrkadlovky ­(niektori dokonca investovali do Canon 5D Mark III + 24­-104­/F4­), tak dnes aj tak 90% veci fotia iba mobilom a zrkadlovka im doma lezi ­(a nevyuzita place­) v skrini... ;­)
Odpovědět1  1
Korekciu expozicie mam na FZ200 nastavenu presne takto, na rolleri, tak snad to pojde nastavit aj na FZ300 ­(malo by sa to dat nastavit niekde v menu­).

Inak ja som si k FZ200 dokupil este Raynox DCR­-250 ­(8 dioptrii­) a MSN­-505 ­(32 dioptrii­). Hlavne tych 32 dioptrii v kombinacii so 600 mm poskytne fakt ze brutalne zvecsenie ! Akurat to uz absolutne nie je sanca fotit z ruky, pretoze hlbka ostrosti dosahuje radovo mozno stotinky milimetra. Takze bud pevna podlozka, alebo idealne makrosanky ­(rozmyslam o kupe­).

Vdaka za tip na ten Canon TL­-H58. Zvazoval som aj kupu nejakeho telekonvertora, ale tie su uz pomerne velke a tazke a taka vaha namontovana na konci tubusu asi nebude robit dobre servomechanizmu zoomovania. Momentalne ale uvazujem o upgrade samotneho fotaku, takze telekonvertor dostal nizsiu prioritu.

Stabilizator by to mozno vedel ustabilizovat, ale potrebuje presne vediet aktualne nastavene ohnisko. Pokial je skutocne ohnisko ine ­(napr. 1.5x dlhsie­) nez prave nazoomovane ­(resp. co si fotak mysli, ze je nazoomovane­), tak pohyby fotaku snimane detektormi nezodpovedaju z toho vyplyvajucim pohybom obrazu na snimaci a tym padom nesedia ani pohyby stabilizacnej sosovky v objektive. V menu je sice moznost nastavit ze je nasadena telepredsadka a tym povedat stabilizatoru aby s tym pocital, ale vtedy fotak predpoklada ze je nasadena predsadka DMW­-LT55 ktora priblizuje 1.7x, takze s Canonom 1.5x stabilizator aj tak nebude presne fungovat. Ale malo by to byt o nieco lepsie, nez bez nastavenej predsadky v menu.
Odpovědět0  0
Skus sa na tu nedokonalost pozriet z opacnej strany. Kde inde by si nasiel tak skvely rozsah 25­-600 mm s rovnako skvelou konstantnou svetelnostou F2.8 v celom rozsahu a synchronizacny cas blesku 1­/4000 sec, pricom cela ­"vybava­" vazi iba 660 gramov ? :­)

Samozrejme ti drzim palce aby ti dlho a dobre sluzil. Mne jeho predchodca FZ200 dobre sluzi uz vyse osem rokov a zo vsetkych fotakov, co som kedy mal, som si prave s nim uzil najviac zabavy. Je pravda, ze dynamicky rozsah tych cca jeden a pol mikrometrovych pidifotobuniek nie je nic moc, ale zase pokial nie je scena prilis dynamicka, da sa vyuzit HDR rezim. A pokial fotim nieco na socialne siete, ani s mensim orezom nebyva problem.
Odpovědět0  0
Nie ­"z bodu­" ale ­"z boku­"
(autokorektory byvaju niekedy nevyspytatelne)
Odpovědět0  0
"Tak ale nezdá se mi, že by Busy chtěl zahodit foťáky a začít fotit telefonem­"

Tak to je pravda, ultrazoomove telefony sa moc nerobia, a tie dva Samsungy co boli, sa moc neosvedcili ­(vysoka cena, nizka fotokvalita...­).

Ale na take bezne fotenie mobily rozhodne neodsudzujem. Napriklad dlhe roky som mal Nokiu N76, to je klasicky veckovy sklapaci mobil, ale s tym, ze hlavne fotak mal na zadnej strane, takze ked som fotil nejake makro pri zemi, alebo nieco nad hlavou, mohol som si displej voci fotaku vhodne natocit a takymto sposobom pohodlne fotit temer cokolvek.

V tejto suvislosti ma tiez velmi zaujal koncept mobilu Siemens SF65, ktory bol tiez sklapaci, ale okrem toho mal este pretacaci displej, takze tych moznosti ako polohovat displej voci fotaku bolo naozaj vela.

Zo sucasnych mobilov ma zase zaujal ZenPhone, ktory je sice klasicka dotykova placka, ale fotak ma vyklopny, takze tiez sa da voci displeju vhodne natocit. Akurat jeho nedostatkom je ze nema periskopovy objektiv s dlhym ohniskom.

Ak by som si mal predstavit pre mna idealny mobil na bezne fotenie, tak by mal splnat dve poziadavky:
1. Fotomodul s dlhym ohniskom by nesmel byt len tak ­"do poctu­" a mal by davat tak kvalitne vysledky, ako hlavny fotomodul.
2. Fotomoduly nesmu ustit iba zozadu, ale mal by byt nejaky sposob ako ich voci displeju ­(telu fotaku­) polohovat. Pri periskopovom objektive by to nemal byt nejaky principialny problem ­(odstranenim zrkadielka by neustil zozadu, ale z bodu alebo zhora tela mobilu­) a kratke objektivy by mohli byt riesene podobne ako ma ZenPhone ­- na samostatnom otocnom module.
Odpovědět0  2
P1000 som si obzeral tiez, ale ­- jednak je to obrovske tazke hebedo ­(ovela vecsie a tazsie nez Sony RX10 IV­) a dvak ohladom snimaca by to bol voci FZ200 zial posun dozadu. A potom, ako Sony, Panasonic a Canon zacali robit ultrazoomy s 1­" snimacom ­(a Nikon aspon planoval­), tak som sa rozhodol ze do snimaca mensieho ako 1­" uz ist nechcem. A uz aj preto, lebo na TZ100 som si zvykol na moznost ist az na ISO25600 ­(no, rozumny vystup na 6400­), co by na 12­-16 MPix snimacoch 1­/2.3­" bolo absolutne nemyslitelne.

PS: V mojom predoslom prispevku malo byt napisane ­"Nepaci SA MI cenova politika Sony­". To je tak, ked nieco napisem, potom to preformulujem a odoslem bez toho, aby som si to este raz poriadne precital ... ;)
Odpovědět1  1
Nepaci cenova politika Sony. Uz dlhsie si vsimam, ze podobny vyrobok u Sony byva castokrat aj o polovicu drahsi, nez u inych vyrobcov. Myslim si, ze ak by napr. taky Panasonic dal na trh fotak s parametrami ako ma RX10 IV, ze by sa vosiel do 1000 az 1200 eur.

Dalej, RX10 IV konci na 600mm, tak isto, ako Panasonic FZ200 ktory mam. Ak by som uz kupoval dalsi velky high­-end utrazoom, rad by som sa posunul niekam dalej ­(doslova­). Pri foteni dost casto vyuzivam vyrez zodpovedajuci ohniskam 2400 mm, v podstate 4x digitalny zoom. Ak by tento zoom bol opticky, bolo by to ovela lepsie. Samozrejme tak dlhe ohniska pri rozumnej velkosti, vahe a 1­" snimaci su nerealne, ale aspon takych 800 alebo idealne 1024 mm by som bral.

No a na koniec taky moj klasicky dovod, ktory som uz velakrat spominal ­- 20 MPix je podla mna pre 1­" snimac zbytocne vela. Nepotrebujem fotit plagaty, takych 8 MPix by mi realne uplne stacilo. Ovela skor by som vyuzil moznost ist do vyssieho ISO. Ale tohto sa asi nedockam, bezny mainstreamovy zakaznik chce co najviac megapixelov a nejake ISO ho prilis nezaujima...
Odpovědět1  1
Ja uz dlho cakam na nejakeho solidneho nastupcu FZ1000­/FZ2000, no, vyzera to tak, ze sa asi tiez nedockam ...
Odpovědět0  0
Tento pruzny objektiv by som si vedel celkom dobre predstavit v kombinacii s pruznym snimacom:
https:­/­/www.digimanie.cz­/vynalezen­-snimac­-s­-ohebnym­-cmos­-a­-zoomem­/3689
Spolu by to mohlo mat zaujimave vlastnosti :)
Odpovědět0  0
Ja uz len cakam kedy Canon pride s tym ze si patentuje koleso :­)

Viem, koleso sa patentovat neda, ale napr. patent na pouzivanie kruhovych sosoviek mozno nie je az tak nerealny...
Odpovědět2  1
On je to objektiv urceny pre vecsi stredoformat ­(Hasselblad 203FE­), preto je taky obrovsky a tazky. Objektiv s tymi istymi parametrami ­(uhol zaberu a svetelnost­) pre FullFrame by mal ohnisko okolo 1000 mm.

Napriklad objektiv 1000mm F4.5 pre FF a APS­-C ma hmotnost 32 kg a priemer 25 cm. Podobny objektiv s lepsou svetelnostou F4 by mohol vazit ­(odhad z brucha­) okolo 40 kg a mal by priemer cca 28 cm. Stale je to velke tazke hebedo, na ktore treba specialny stativ, ale uz je to podstatne lahsie a dokazal by s tym manipulovat aj jeden ­(silnejsi­) clovek.

Ak by nam stacil snimac beznej kompaktovej velkosti ­(napr. 1­/2.3­") tak by sa objektiv s rovnakym uhlom zaberu a svetelnostou uplne v pohode vosiel do kila a pol.
Odpovědět0  1
Pokial by som sa mal ja rozhodovat medzi zrkadlovkami a bezzrkadlovkami, jednoznacne by som bral bezzrkadlovky. Ono totiz to zrkadlo je este taky technologicky pozostatok z doby analogveho filmu, ked zrkadlo bolo v podstate jediny sposob ako este pred vyfotenim vidiet obraz, ktory sa cez dany objektiv premieta na film. Bezzkadlovky zrkadlo uplne zrusili ­(preto sa tak volaju­) a obraz zobrazuju v hladaciku tak ako na displeji ­- elektronicky, presne ako kompakty. Vdaka tomu maju jednoduchsiu stavbu a ich objektivy su pri tych istych parametroch obvykle mensie a lahsie.

Su tu sice ludia, ktori si z dob analogoveho filmu zvykli na zrkadlovkove opticke hladaciky a moderne elektronicke bezzkadlovkove EVF im pridu proti srsti, ale toto urcite nebude pripad 12­-rocnej dcery. Elektronicke hladaciky zase prinasaju cely rad vyhod ­- mozno priamo v nich skontrolovat vyfotenu fotku, vedia zvyraznit zaostrene hrany...
Odpovědět1  1
Ano, to je obchodna strategia Canonu, v low­-end triede pouzivat slabsie a starsie komponenty, hlavne snimace.

FZ300 mozem doporucit, vo svojej kategorii ­(cena, velkost snimaca, svetelnost­) je to jednoznacne aj dnes najlepsia volba.

Ak by ste sa ho rozhodli vratit a predsa len isli do zrkadlovky, tak urcite Nikon D5600, popr. kvoli cene ten D3500.
Do low­-endovych canonov by som rozhodne nesiel.
Odpovědět1  1
Heureka mi nasla FZ1000 za 525 eur vo fotovideoshop.sk ale prave pozeram, ze je nedostupny a na dostupnost sa treba opytat. Je mozne, ze uz nebude ­(predsa len je to uz 7 rokov stary model­) ale je tiez mozne ze ho este mat budu.

Ale zase napriklad podla pricemanie by ho do 5 dni mali mat za 529 eur v prolaika.sk.
Odpovědět0  0
Alebo napriklad Tamron 18­-400mm F3.5­-6.3 Di II VC HLD s ktorym sa aj bez vymeny objektivov da dosiahnut podobny ohniskovy rozsah ako ma FZ300.

Inak pri foteni vonku moze byt clovek velmi lahko v prasnom prostredi ­(a cvalajuce kone toho prachu narobia dost­), preto ja osobne by som tu urcite volil nejake riesenie, kde netreba v terene menit objektivy. To znamena bud ten univerzalny Tamron ­(a k nemu nejake male zrkadlovkove telo­), alebo potom klasicky ultrazoom.

Co sa tyka ultrazoomu, skor nez FZ300 by som skusil radsej FZ1000 ­(ten sa da kupit uz od cca 500 eur­) alebo FZ2000 ­- maju sice kratsi rozsah, ale su ovela modernejsie, pri slabsom svetle davaju lepsie vysledky a dokazu aj lepsie rozmazavat pozadie ­(taky ten zrkadlovkovy feeling­).

Ale aj FZ300 bude za tie peniaze dobra volba. Ja osobne pouzivam FZ200 uz temer 9 rokov a robi mi velmi dobru sluzbu. A na dlhsich ohniskach tiez dokaze pekne rozmazat pozadie, hlavne pri makre a portretoch.
Odpovědět1  1
Hned na zacaitku to najdolezitejsie ­- FZ200 nie je zrkadlovka, nema OVF ale EVF, a to znamena, ze uz vyfotene fotky sa daju prehliadat aj v hladaciku :­) Staci byt v rezime zobrazovania fotiek a prepnut sa na hladacik, vtedy sa prepne zobrazovanie fotiek :­)

Ten zoom mi stale obcas blbne, rozobratie a zlozenie nepomohlo, a nerozoberatelny modul horneho ovladacieho panela som ­(zatial­) rozobrat neskusal. Ale podla mna to flex kablom nebude, pretoze ten som mal v poriadku, aspon na pohlad. Stale si myslim ze to bude spinou v zoomovacom ovladacom prvku na hornom paneli.

Inak mi FZ200 stale dobre sluzi ­(az na tie spominane starecke muchy­) a dobra sprava je, ze sa to nijak nezhorsuje. Ako keby to povestne kazitko uz vykonalo co malo, a dalej uz nic nekazi. Zrovna minuly tyzden som nim vyfotil uz 183857­-tu fotku. :­)

V kazdom pripade sa ale priebezne obzeram po nejakom dostojnom nastupcovi FZ200. Ako som uz predtym spominal, Nikony P9x0 ­/ P1000 to nie su. A nie su to ani Lumixy FZ1000­/2000. Ako jediny rozumny nastupca v dnesnej znacne osekanej dobe vidim jedine Sony RX10 IV. S ohniskom by som sa sice zial nikam neposunul ­(ma 600mm tak ako FZ200­) ale vdaka lepsej absolutnej svetelnosti a modernejsiemu snimacu by mohol fotit lepsie a hlavne moznost ist do vyssieho ISO je pre mna velmi dolezita..
Odpovědět0  0
Uznavam, ze 4 cm je extrem, ktory dokaze malokto akceptovat, ale tie Samsuny s Androidom neboli ani zdaleka take hrube. V tomto pripade by som to skor pripisal tomu ze Samsung spojil priemerny mobil s ­"mydlovou krabickou­" a pytal za to cenu ako za spickovy high­-endovy mobil.
Odpovědět0  2
Co by mne osobne ­(ako som uz viackrat pisal­) vobec nevadilo. Teraz nosim mobil a k tomu 4 cm hruby kompakt. Ak by mi stacilo nosit iba jeden pristroj ­(aj keby to bol 4 cm hruby mobil­), bola by to pre mna rozhodne pozitivna zmena k lepsiemu :)
Odpovědět2  2
Tak sa skus niekedy pozriet do hladacika nejakej modernej zrkadlovky. Pod obrazom z matnice vidno displej ktory zobrazuje stavove informacie, a na obraze su zvyraznene zaostrovacie body, a ked sa na niektore z nich zaostri, tak sa pekne vysvietia. Takze vobec nemusis odtrhat oko od fotaku. Aj OVF sa vyvijali a od Practicy z roku 2003 tiez presli kusiskom vyvoja :­)

Mas pravdu, ze pocitvy OVF nema sancu napr. zobrazovat focus peaking alebo uz vyfotenu fotku. Preto ja osobne, aj ked dobre poznam ten ­"feeling­" z poctiveho OVF, z praktickych dovodov tiez radsej pouzivam EVF.

Idealnym riesenim by mohli byt hybridne hladaciky, ktore dokazu priamo opticky sprostredkovat obraz zo sceny, ale do neho dokazu este premietat iny obraz, ci uz priamo zo snimaca, alebo ten spominany focus peaking ci vyfotenu fotku. Ale taketo hladaciky zrovna vela fotakov nema...
Odpovědět1  0
To ano, ale Choakinek nepise o urovni zhody toho co clovek v hladaciku vidi a co bude na fotke, ale o takom subjektivnom pocite pri pohlade do hladacika. A ten je pri zrkadlovkovom matnicovom optickom hladaciku uplne iny nez pri EVF, aj napriek tomu, ze obidva zobrazuju technicky to iste ­(t.j. obraz premierany na nejaku plochu­).
Odpovědět1  0
Pravda je, uz 20 MPix na 1­" mi pride privela ­(viditelny sum na ISO 100 a uplne nepouzitelne ISO 25600­).

50 MPix na 1­" zodpoveda hustote a velkosti pixelov cca 10 MPix na 1­/2.3­", takze mozno ocakavat ze uz ISO 1600 bude na hranici pouzitelnosti. No, mozno vzhladom na novsie technologie povedzme ze ISO 3200.

Predpokladam ale ze to bude mat ­(dnes v mobiloch casto pouzivane­) zlucovanie pixelov 2x2, s nim by sum mohol byt o kusok mensi nez dnesna klasika 1­" s 20 MPix a realne mnozstvo detailov na fotke ­(po interpolacii bayerovej masky­) odhadujem na 5­-6 MPix.
Odpovědět3  1
Pre APS­-C som povodne zvazoval Tamron 18­-400mm, ten ma aj stabilizaciu.

Ale ked som pozeral recenzie a vystupy z neho, tak som bol dost sklamany. Chapem, ze cim vecsi zoom tym nizsia opticka kvalita, ale zase napriklad taky Panasonic FZ150 s rozsahom 25­-600 mm ma tu opticku kvalitu podstatne lepsiu, a to dokonca pri este vecsom zoome.
Odpovědět0  0
Zase na druhej strane, malo svetelne objektivy nie su jediny dovod pouzivania blesku. Napriklad taky fill­-in blesk sa neda nahradit ani tym najsvetelnejsim objektivom.
Odpovědět3  0
Nemyslim si zeby bolo MFT cenovo ohrozene od FF CSC. Predsa len vyroba FF snimacov je cenovo ovela nakladnejsia, a pokial by aj nove technologie podstatne znizili vyrobne naklady FF snimacov, znizi to tak isto aj naklady na vyrobu MFT, takze MFT v podobnej triede bude vzdy podstane lacnejsie nez FF CSC.
Odpovědět1  2
No, nie vsetko je zase az taka pravda. Opticke hladaciky bezne ponukaju vypis informacii zo stavoveho displeja priamo v sebe ­(vratane EXIF informacii­), zvyraznenie zaostrovacich bodov podla ktorych bolo zaostrene a zo snimaca expozicie by sa ­(aspon teoreticky­) dal v ramci stavovych informacii zobrazit aj malicky zivy histogram.
Odpovědět1  1
Opticky tunel maju opticke hladaciky na kompaktoch, ale zrkadlovky maju matnicu, na ktoru sa obraz premieta, a opticky hladacik tu sluzi na prezeranie tohto obrazu vytvoreneho na matnici. Takze aj tu je obraz zobrazovany na nejakej ploche tak, ako ho vidi snimac, pretoze lebo je zrkadlom pred snimacom odrazeny na tuto plochu ­(matnicu­). Takze z tohto hladiska nie je medzi optickym hladacikom na zrkadlovke a EVF ziadny rozdiel.

A dnes, ked su rozlisenie, odozva a obnovovacia frekvencia daleko za hranicami ludskeho oka, tak uz ani v tomto nie je ziadny rozdiel :)
Odpovědět2  2
V com konkretne je to ­"jak koukat do televize­­/monitoru­" ?
Odpovědět0  0
A teraz si predstav, ze by niekto vytiahol Nikon P950 a na fotke by sice nebol cely hrad, ale zato by bolo krasne vidno nielen kamene a tasky, ale este aj strukturu povrchu tych kamenov a trsy machu na tych taskach :­)
Odpovědět2  0
50 MPix na MFT a spickove fotky, mozno maximalne na zakladnom ISO. Pri vyssich ISO budu data iduce zo snimaca tak zatazene sumom, ze z toho ziadny procesor spicovku fotku principialne nema sancu dostat.
Odpovědět1  0
Mna este napadlo, ze pri tomto ­"plynulom­" zoomovani by sa mohol vysledny obraz vytvarat s pouzitim informaci z oboch fotomodulov, medzi ktorymi sa prave zoomuje. Ak by bolo ohnisko tesne nad ohniskom sirsieho modulu, tak by obraz bol mierne interpolovany. takze zhorsenie kvality by bolo minimalne. Tesne pred ohniskom ktore zodpoveda dlhsiemu fotomodulu by bol obraz brany hlavne s tohto dlhsieho fotomodulu, a chybajuce okrajove casti, ktore by dlhsi fotomodul uz nebol schopny zachytit, by sa interpolovali zo sirsieho fotomodulu.

Vysledkom by bol obraz, ktory ma uprostred kvalitnejsiu a ostrejsiu kresbu, a po okrajoch zase kresbu meksiu a obecne menej ostru. Co sa v principe nijak nelisi od beznych ­(hlavne zoom­) objektivov, ktore zvyknu bezne mavat lepsiu kresbu uprostred a k okrajom ostrost kresby postupne klesa a opticke vady rastu.
Odpovědět2  1
Pri pohlade na tieto zrkadlove objektivy ma napadla ista myslienka ­- nedal by sa tento koncept vyuzit v mobiloch ? Zrkadlove objektivy umoznuju mat velmi dlhe ohniska aj pri velmi kratkej dlzke objektivu, co by sa dalo vyborne vyuzit pri limitovanej hrubke mobilu. A to vsetko pri ovela lepsej svetelnosti, nez maju klasicke periskopove objektivy, pri ktorych limitovana hrubka mobilu velmi obmedzuje prave svetelnost takehoto objektivu.

Ze nemaju clonu, nevadi, tu ­(obvykle­) ani mobily nemaju, a pri mobiloch sa tak isto nehraje ani na bookeh. Takze tieto dva nedostatky by tu vobec nevadili. Aj ked, ten koblihovy bookeh mne osobne pride celkom zaujimavy, minimalne taky netradicny ;)
Odpovědět0  1
Samsung teraz prichadza s niecim, co napr. taky Fuji mal uz pred mnohymi rokmi :)
Odpovědět1  2
A cim mensie pixely, tym vecsi sum, ktory treba zehlit, to poznas v okamihu, ked si takyto, na vysokom ISO vyfoteny, a az do olejomalby vyzehleny obraz zvecsis. Bude mat este menej detailov ­(a bude farebne menej verny­) nez ta zubata kresba.

Takze ty stale iba o koze, ale ja o celom zaprahu, t.j. o zostave koza+voz :)
Odpovědět0  0
To praveze ani zdaleka nie je jedno. Vysledny sum nie je tvoreny len sumom samotneho pixela, ale aj sumom vsetkych dalsich analogovych obvodov. Pri CCD snimacoch sa analogova hodnota elektrickeho naboja z kazdeho pixela najprv posuva v posuvnych registroch na okraj snimaca, kde sa meni napetie. Toto napetie ide niekolkocentrimetrovym spojom do procesora, v a az tu sa spracuje A­/D prevodnikom.

A vsetky tieto cesticky su zdrojom dalsieho sumu ­- hlavne rusenia od okolitych obvodov, napr. od samotneho procesora ­(a ten je VELKYM zdrojom rusenia!­). Cim je uzitocny prenasany signal mensi ­(t.j. cim mensi naboj sa nacita z pixela­), tym je sum sposobeny rusenim voci uzitocnemu signalu vecsi. A teda cim viac sa musi signal pre A­/D prevodom zosilnit ­(cim vyssie ISO­), tym viac sa tento sum indukovany po ceste prejavi.

Naproti tomu ak je A­/D prevodnik priamo na snimaci, naboj z pixela sa nemusi nikam zlozito prenasat ­(ziadne analogove posuvne registre, ziadne niekolkocentimetrove cesticky do procesora­) ale rovno z pixela ide do A­/D prevodnika, a dalej sa uz prenasa v cisto digitalnej podobne, na ktoru uz rusenie nema ziadny vplyv.

Je teoreticky pravda, ze cim viac obvodov na snimaci, tym sa viac snimac zohrieva. Ale prax je uplna opacna ­- CCD snimacie sa kvoli nutnosti pouzivania analogovych posuvnych registrov zahrievali ovela viac. CMOS je technologia umoznujuca pracovat s velmi nizkym odberom prudu, a celkovy stratovy vykon snimaca je preto ovela nizsi a CMOS snimace sa paradoxne zahrievaju ovela menej, nez CCD snimace rovnakej velkosti a rozlisenia.

A­/D prevodnik na snimaci je preto jednoznacna vyhoda. Aj z hladiska zahrievania, a aj z hladiska cistoty a nezasumenosti fotky, hlavne na vysokych ISO, kde je to najviac kriticke.
Odpovědět0  0
To je v principe uplne jedno, aky velky je snimac. Od urciteho ISO bude 20 MPix snimac sice produkovat ­"zuby­", avsak ten ­(rovnako velky­) 50 MPix snimac uz bude sumiet tak sialene, ze nutne rozmydlenie bude vecsie, nez tie zuby z 20 MPix snimaca. Takze v konecnom dosledku bude mat obraz z 50 MPix snimaca realne nizsie rozlisenie, nez obraz z 20 MPix snimaca.

A pri rovnakej velkosti objektivu ti nepomoze ani dalsie zvecsovanie snimaca, pretoze musis dane mnozstvo svetla, zosnimane zo sceny objektivom, rozptylit na vecsiu plochu. Sice budes mat vecsie pixely, ktore na konkretnom ISO budu menej sumiet, ale vzhladom na nutnost osvetlit vecsiu plochu bude intenzita svetla na jednotku plochy snimaca mensia, a na spravnu expoziciu budes musiet pouzit umerne vyssie ISO, takze si so sumom zase tam, kde si bol pri mensom snimaci.
Odpovědět1  2
To, co pises plati iba pre CCD snimace, ktore obvykle maju na vystupe analogovy signal.
Ale CMOS snimace maju A­/D prevodnik uz priamo na sebe, takze zo snimaca ide von uz hotovy digitalny signal, ktory sa priamo uklada do RAW­-u. Tam primarna kvalita RAWu naozaj nezavisi od pouziteho procesora.
Odpovědět1  0
Podla mna nejde ani tak o to aky procesor bude spracovavat data zo snimaca. Ale ak by sme aj neboli spokojni s tymto postprocesingom, vzdy mame moznost pouzit RAW a ten je od postprocessingu nezavisly ­(ak neratame take uchylnosti ako odsumovany RAW­).

Je pravda, ze pri dobrom svetle ­(slnecny den napoludnie, dobre nasvietene studio­) da 50 MPix MFT snimac ostrejsi a detailnejsi vysledok, nez 20 MPix snimac tejto velkosti. Lenze ! Skus s takym snimacom fotit dynamicke sceny pri slabom svetle ­- napriklad nejake momentky z nocnej akcie. Aj pri svetelnom objektive bude treba kvoli kratkym expozicnym casom ­(aby pohybujuci sa ludia na fotkach neboli rozmazani­) pouzivat velmi vysoke ISO ­- napriklad 12800. Pri tak vysokom ISO sa bude dat z RAWu 20 MPix MFT snimaca este vysekat pouzitelna fotka, ale ak by na tomto MFT snimaci bolo az 50 MPix, tak sa vazne obavam, ze by z toho bol bud test farbosleposti alebo katastrofalna olejomalba, miestami s fialovymi zavojmi.
Odpovědět1  0
Na nizkych ISO je A7R IV vdaka vyssiemu rozliseniu jasnym vitazom, o tom nieto ziadnych pochyb.

Ale na vyssich ISO ma A7S III stale navrch. Nahodil som si na dprevew testovaci obrazok a na ISO 51600 a viac uz bolo vidno rozdiel v prospech A7S. Oba uz boli riadne zasumene, ale A7S si stale dokazal drzat verne farby. Kdezto A7R IV uz zacinal chytat neprijemne hrudkovanie a vseliake falosne farebne odtiene, hlavne na tmavsich plochach.

Takze zaver ako obvykle ­- ani jeden z nich nie je obecne lepsi ci horsi, vzdy zalezi na preferenciach a potrebach uzivatela.
Odpovědět0  1
To iste si majitel stredoformatu mysli o FF :)
Odpovědět2  3
Vezme krytku na telo, doprostred spravi malu dierku a je to :­)

Inak toto je fakt, jedna z vyhod stabilizovaneho snimaca je aj moznost mat stabilizovanu cameru obscruru. Len jedna vec by ma tu este zaujimala ­- kedze telo vtedy nema informaciu o aktualnom ohnisku, je mozne mu tuto informaciu zadat nejak rucne ? Pretoze aby stabilizacia fungovala, musi poznat tuto ohniskovu vzdialenost.
Odpovědět0  0
Myslis ten znamy Samsung Galaxy S4 Zoom ?
A pred nim este podobny Samsung Galaxy Camera Zoom ?

"nemyslí v desítkách, stovkách kusů nějakého výrobku, ale rovnou ve statisících či dokonce v milionech­"
Priklad myslenia v desiatkach, stovkach kusov tu predsa uz mame ­- Leica. Technicky je mozne aj takto vyrabat, ale ako vzdy je potrebne naklady na vyvoj a pripravu vyroby rozpocitat na pocet kusov a cena takychto vyrobkov by bola podobna ako ma Leica. Akurat jediny problem je ze ak by to neboli nejake specialne nooobl zberatelske edicie, tak by to proste za take ceny nikto nekupil :(
Odpovědět1  0
Dobry napad, ale v dnesnej dobe by sa to dalo aj jednoduchsie ­- vyrobit iba hlupy jednoduchy otocny a naklapaci stojan na mobil, ktory bude bezdrotovo ­(WiFi, NFC, modry zub­) komunikovat s mobilom a vsetka ­(umela­) inteligencia bude v aplikacii nainstalovanej v tom mobile.
Odpovědět0  0
Len dodam, ze vdaka Metabones adapterom je na MFT mozne pouzivat FF skla tak, ze ich zakladne opticke vlastnosti ­(sirka zaberu a hlbka ostrosti­) ostavaju zachovane a naviac vdaka adapteru su zmensene niektore opticke vady ­(neostrost a farebna aberacia­).
Odpovědět0  3
Na tomto mobile je zaujimave, ako Sony recykluje oznacenia pre mobily :­)
Xperiu pro sme tu uz mali:
https:­/­/www.gsmarena.com­/sony_ericsson_xperia_pro­-3779.php
Odpovědět0  0
Ludia, ktori sami seba nepovazuju za prilis atraktivnych ­(nastastie vecsinou iba zo skromnosti­), mi obcas hovoria: ­"Mna nefot, praskne ti objektiv­" ... co ak je prave toto pricina ? :­) :D
Odpovědět5  0
Mozno si dobry fotograf, ale o fyzike toho vela nevies. V rezime HDR vobec nema mensi pixel vecsi sum nez ten vecsi pixel a nie je to tym ze by sa vystup z velkeho pixelu musel umyselne degradovat.

Tam to funguje jednoducho tak ze male pixely su nastavene na nizsie ISO a velke pixely na vyssie ISO. Pri expozicii sa informacia z tmavsich miest berie z velkych pixelov a zo svetlejsich miest zase z malych pixelov. Male pixely vdaka nizsiemu ISO nemaju o nic horsi ci zasumenejsi vystup.
Odpovědět1  2
Ja osobne by som jednoznacne volil LX100. Pripada mi viac ­"profi­" :­)

Co sa tyka priamo fotenia, jednou z navyssich priorit u mna ma moznost pouzivat vysoke ISO. LX15 ma pixely velke 2.5 um, kdezto LX100 az 4 um, co je dva a pol krat vecsia plocha. LX100 preto zvladne vyssie ISO lepsie, resp. ta hranica, kedy farby zacnu nadobudat vseliake zavoje a fialove odtiene, je vyssie.

Taktiez velmi ocenim aj hladacik s vysokym rozlisenim. Je pravda, ze vecsinou fotim na displej, ale sem­-tam sa mi hodi fotit aj na hladacik ­(napr. ked som vonku na priamom slnku­).

Pred nejakym casom som mal LX100 pozicany, co­-to som si s nim pofotil, a az na ten mizerny rozsah zoomu, by mi celkom vyhovoval.
Odpovědět0  0
Uz som sa zlakol ze by som mal vediet aj RX100 VII­-kou nafotit 446 fotiek a 90 minut FullHD 50Hz videa :­)

Tie diametralne rozdielne vysledky ohladom vydrze by som pripisal rozdielu medzi oficialnymi metodikami merania vydrze a mojim sposobom fotenia. Metodiky ­(napr. CIPA­) predpisuju urcity sposob ­(kolko % fotiek ma byt s bleskom, stlacenie spuste kazdych 30 sekund, a pod.­), kdezto ja som sa naucit fotit sposobom, ktorym si setrim baterku viac, nez by ju setrila dana metodika. Napriklad vyfotim tri­-styri fotky za sebou ­(podla znameho hesla Pokial situacia trva ­- fotim­) a ked predpokladam, ze najblizsich 5 sekund zrovna fotit nebudem, fotoaparat vypinam.

Tych 446 fotiek a 90 minut videa, to som bol na jednom koncerte, kde som vobec nepouzival blesk ­- a blesk je jednoznacne najvecsim zrutom energie. Vela z tych fotiek bolo vyfotenych priamo pocas natacania videa. tym padom nevyzadovali ani mechanicke pohyby uzavierky, co tiez usetrilo kusok energie z baterie.
Odpovědět0  0
Presne tak, aj podla recenzii ma TZ100 ovela vecsiu realnu vydrz nez RX100 VII. A ani sa nieto comu divit, ved RX100 VII ma tu bateriu temer polovicnu ­(4.5 verzus 7.4 Wh­) a nepredpokladam, ze by podobne systemy od Panasonicu zrali vyrazne viac energie ako systemy od Sony.

Preto si rozhodne nemyslim, ze by som tolko vedel natocit a nafotit aj s RX100 VII.
Odpovědět0  0
Skoda tej mizernej vydrze baterie. Na takom TZ100 som natocil cca 90 minut FullHD videa 50 FPS a k tomu este nafotil 446 fotiek ­- vsetko na jedine nabitie. Ale je pravda, ze TZ100 ma bateriu 7.2V­/1025 mAh do ktorej sa vojde ovela viac energie nez do RX100­-vkovej 3.6V­/1240 mAh.

Myslim si, ze taky drahy ­(a v podstate high­-endovy­) vreckovy ultrazoom RX100 VII si rozhodne zasluzi vecsiu bateriu...
Odpovědět0  2
Sam si kravina, pretoze takto sa to realne robilo:
https:­/­/en.wikipedia.org­/wiki­/Super_CCD
Alebo mi napis jediny rozumny dovod, preco si myslis ze sa to neda.
Ak nenapises, tak iba zbytocne placas dve na tri o veciach mimo tvoj zaujem.
Odpovědět1  2
Celkom by ma zaujimalo, ako robia plynulu zmenu farebnej teploty. Ci tam maju dve sady lediek, jedna svieti na 6500K a druha na 2800K a iba balancuju vykon medzi nimi, alebo pouzivaju nejaku sofistikovanejsiu technologiu, ktora dava maximum ziarenia prave na nastavenej farebnej teplote.
Odpovědět0  0
Jeden napad by som mal. Ak by sa namiesto osmych malych pixelov vytvoril jeden velky pixel ­(ktory by mal 8­/9 plochy pixelu 2.4μm­) a jeden pixelik by zostal taky malicky 0.8μm, vedelo by to aj pri zlom svetle fotit temer tak dobre ako nativny 12 MPix snimac, ale pritom v pripade potreby by to mohlo mat aj pekny dynamicky rozsah. Proste podobny system, ako malo kedysi Fuji ­- na snimaci boli velke citlive S pixely a male menej citlive R pixely.
Odpovědět0  0
To mi to dorovnaju v ramci automatickych vyvolavacich procesov E6 a C41 ?!?!
Odpovědět0  0
Pri mobiloch ­(a nielen smartfonoch, aj dumpfony maju fotaky :­) ­) by to mohlo byt velmi zaujimave. Tam je fotak realizovany ako kompaktny fotomodul s ­(obvykle­) pevnym ohniskom, tam by sa mohol pouzit snimac so zakrivenim idealnym k pouzitemu objektivu, ktory by tym padom mohol byt tensi co by viedlo a­) k tensim mobilom b­) k vecsim snimacom pri rovnakej hrubke mobilu.
Odpovědět0  0
Aj ked som kvoli nazornosti pouzil hodnoty ohnisk obvykle pre CSC­/DSRL, pisal som o kompaktoch. Je pravda, ze kazdy kompakt moze mat inak zakriveny snimac, s najlepsie vhodnym zakrivenim pre dany ohniskovy rozsah v nom pouziteho objektivu, ale zase na druhej strane, jednak vychadzal som aj z toho, ze rozdrobovat vyrobu snimacov na spustu rozne zakrivenych snimacov je zase nieco, co by mohlo cely projekt pochovat a dvak, tie optimalne zakrivenia pri ultrazoomoch s naozaj dlhymi ohniskami ­(600+ mm ekv.­) by boli tak male, ze tie realne korekcie sa od klasickych rovnych snimacov uz moc nelisia a mozno by sa ani nevyplatilo take zakrivene snimace vobec vyrabat.
Odpovědět0  0
Ano, viem, pametam si ked si mi nieco podobne pisal minule. Tentokrat mi slo skor o negativny vplyv korekcie na dlhych ohniskach. Skusim to uviest na priklade:

Idealne zakrivenie snimaca pre 18mm ohnisko je dajme tomu 7. Pre 55mm ohnisku je povedzme 3.

To znamena, ze pre zoom objektiv 18­-55 by sa idealne malo zakrivenie menit od 3 do 7, ale kedze zakrivenie sa nemoze menit, tak dajme tomu bude stred 5. To znamena, ze objektiv nemusi kompenzovat od +3 do +7 na rovny cip, ale postaci kompenzovat od ­-2 do +2. Hodnota ­-2 namiesto +3 kvalitu na 55mm mierne vylepsi, hodnota +2 namiesto +7 na 18mm kvalitu vylepsi vyrazne.

Lenze, co sa stane ak mame ultrazoom, napr. 18­-450 ? Tych 450mm je uz dak dlhe ohnisko, ze obluk velky ako uhlopriecka snimaca, s polomerom velkym ako ohnisko je temer rovna ciarka. Idealne zakrivenie snimaca pre toto ohnisko je temer nulove, ale dajme tomu ze pre nas priklad to bude 1.

Pokial uz mame snimac so zakrivenim 5, a na tento snimac chceme nasadit objektiv 18­-450 pre ktory by boli idealne zakrivenia 1 az 7, potom nastane problem. Na sirokom konci je vsetko v poriadku, tam namiesto korekcie +7 staci iba korekcia +2. Lenze na dlhom konci, kde povodne na rovny snimac bola korekcia +1, teraz musi byt korekcia ­-4 !!! Je preto silny predpoklad, ze kvoli nutnosti stvornasobne silnejsej korekcii bude mat ten objektiv na dlhom konci aj stvornasobne vecsie opticke chyby. No, mozno nie presne stvornasobne, ale urcite budu vecsie nez by boli s povodnou korekciou +1 a takyto objektiv by na dlhom konci daval este horsi obraz, nez teraz dava s rovnym snimacom.

Problem ­(ktory spominam vo svojom predchadzajucom prispevku­) je hlavne v tom, ze na dlhom konci sa pozadovana kvalita obecne dosahuje ovela tazsie ­(zvecsenie je vecsie a zvecsenie zvecsi aj opticke vady­). To znamena, ze nutnost vecsej korekcie na dlhkom konci ma potencialne vecsi vplyv na znizenie kvality, nez take iste zvecsenie korekcie na kratkom konci.

Ak uz teda musi byt pouzity snimac s pevnym zakrivenim, tak z hladiska co najlepsej kvality by pre takyto 18­-450 bol ovela vhodnejsi snimac so zakrivenim ­(dajme tomu­) 2. To by predstavovalo nutnost mat korekciu ­-1 na dlhom konci, kde je to kriticke, a potom +6 na kratkom konci, kde to nie je az tak kriticke a by nesposobilo az taku velku stratu kvality.

Lenze pouztie takehoto snimaca by bolo zase velmi neefektivne pre objektv 18­-­-55, pretoze v oboch pripadoch by bolo treba vysoke korekcie +3 a +6, co sa uz az tak moc nelisi od nutnych korekcii pre rovny snimac.
Odpovědět0  0
Proste, konecne nastane to, ze fotky fotene za silneho svetla budu svetlejsie, nez fotky fotene za svetla slabeho :)
Odpovědět0  0
Prave tie ­(poriadne ultra­)zoomy su probem. Vo vseobecnosti, pre kazde ohnisko je vhodne ine zakrivenie snimacieho cipu ­(pre siroke ohniska silne zakrivenie, pre dlhe ohniska temer ziadne zakrivenie­). To co by tento ultrazoomovy objektiv vdaka zakriveniu snimaca nemusel opticky korigovat na sirokom konci, o to viac by musel korigovat na dlhom konci. A dlhe konce byvaju obvykle kritickejsie, tam je tazsie dosiahnut danu obrazovu kvalitu, preto by to cele mohlo objektiv este viac predrazit.

Vyznam pre jednoduchsu stavbu ­(ultra­)zoom objektivov by to malo jedine vtedy, ak by sa so zmenou ohniskovej vzdialenosti dalo menit aj zakrivenie snimaca. Napriklad nieco taketo:
https:­/­/www.digimanie.cz­/vynalezen­-snimac­-s­-ohebnym­-cmos­-a­-zoomem­/3689
Odpovědět1  0
Mne osobne by 22mm hruby mobil absolutne nevadil. Mam nosit vo vrecku 40mm hruby kompakt ­(a k nemu mobil­), alebo iba 22mm hruby mohil ? Nosit iba 22mm mobil je jednoznacne pohodlnejsie, hlavne pri tesnych vreckach :­)

Mne osobne sa tento trend za kazdu cenu cim dalej tym tensich mobilov vobec nepaci, a nejde len o miesto pre poriadny fotomodul, ale aj o dostatocne kapacitnu bateriu a v hrubsom puzdre sa da ovela lepsie spravit akustika reproduktorov, aby mal ten mobil pekny a plny zvuk.

A pritom mobil s dostatocne velkym displejom ­(napr. 5.5­") a pritom hruby 22mm vobec nemusi byt ani tazky ­- nikto netvrdi, ze cely zvysok vnutorneho objemu musi zaberat tazka bateria :­) Pod reproduktormi moze mat dostatocne velke dutiny prave pre tu spominanu lepsiu akustiku.

Inak ale plne suhlasim s nazormi nizsie ze 600 MPix je uz fakt sialenych a ovela radsej by som mal v mobile ­(a tiez v comkolvek­) snimac APS­-C s 24MPix. Dokonca realne by mi uplne postacilo aj 12 MPix ­- z vlastnych skusenosti viac a castejsie potrebujem ist do vyssieho ISO ­(napr. momentky v noci­), nez do jemnejsich detailov ­(napr. kvoli vyrezu­).
Odpovědět1  3
"GFX100 IR ... nebude volně k prodeji, ale bude dodáván jen po podpisu smlouvy o použití přístroje­"

Obavam sa ze toto su len zbytocne polena pod nohy serioznym uzivatelom. Komu bude zalezat na zneuziti, zozenie si normalny GFX100 a filter si odstrani ­"nelegalne­".
Odpovědět1  0
Dakujem za doporucenie a pekne makro obrazky, ale cielom mojho prispevku nebolo nic doporucovat, a uz vobec nie ako spravne fotit makro. Len som sa pozrel na problematiku clonenia verzus hlbky ostrosti z praktickeho hladiska.
Odpovědět0  1
Ano, len ak ma clovek FF objektiv ktory ide iba do F22, tak na F45 nezacloni ani technicky :­) Musi siahnut po inom objektive. Ohladom difrakcie samozrejme suhlasim, je to neziaduci efekt velkych zacloneni. Na snimaci 1­/2.3­" s rozlisenim 12 MPix sa difrakcia zacina neprijemne prejavovat uz od cca F5.6.
Odpovědět0  2
Ano, je pravda, ze FF objektivy dokazu ist na vyssie clonove cisla, co v teorii dava pri foteni makra rovnake moznosti.

Ale ja si myslim, ze v praxi maju mensie snimace vecsinou aj tak vyhodu. Presiel som zopar FF makro objektivov ­(Canon, Nikon, Tamron za posledne obdobie­), vecsina vie ist do F22, niektore do F32. Nasiel som aj dva co sli dokonca do F45, ale tie zase boli dlhsie ­- okolo 100 a viac mm.

Presiel som tiez zopar makro objektivov pre MFT, a vsetky idu az do F22, co z hladiska HO zodpoveda zacloneniu F44 u FF objekivov. To znamena, ze v praxi sa obvykle da pri MFT dosiahnut vecsia HO nez pri FF.

Pre zaujimavost, prepocital som si ake makro vedia nafotit bezne kompakty so snimacom 1­/2.3­". Ich objektivy dokazu zaclonit az na F8, co zodpoveda clone F45 u FF. Takze z hladiska HO dokazu aj kompakty obvykle nafotit lepsie prekreslene makro ­- ich schopnosti sa v tomto vyrovnaju MFT systemu.
Odpovědět1  2
Osobne si myslim, ze profik, ktory si len tak hockedy moze dovolit kupit objektiv za 240 tacov, by skor presiel rovno na stredoformat :)
Odpovědět2  0
Podla mna to nie je az taky nezmysel. To co pises s expozimetrom je sice pravda, ale ak nasadis FF objektiv na MFT telo, tak vecsina svetla z toho objektivu nedopadne na aktivnu plochu snimaca, ale zbytocne sa strati okolo ­- absolutny zisk svedla bude ovela mensi, aj pri rovnakych parametroch expozicie.

Ale pokial by si medzi FF objektiv a MFT telo vlozil nejaky Metabones speedbooster, ktory svetlo z FF objektivu ­(urcene pre FF snimac­) sustredi na MFT snimac, potom bude absolutny zisk svetla rovnaky ako v pripade FF objektiivu nasadenom na FF tele. A spolu s tym aj dalsie vlastnosti ­- hlbka ostrosti, sum...
Odpovědět2  0
Tak to je uplne jasne, ze v porovnani s FF maju vsetky mobily ­(a vsetky kompakty...­) tragicky vystup. Ale to mi tu vobec neslo ­- nemam v plane ten mobil pouzivat na profesionalne fotenie.

Avsak niektore mobily ­(napr. seria PureView alebo Lumix CM1­) maju. na to ze su to len mobily, ten vystup az prekvapivo dobry. Preto tu nechcem nic vopred pausalne zatracovat a ani tvoje minuskovanie na tom nic nezmeni :)
Odpovědět2  1
Ale nie, iba mam rad vo veciach poriadok :­)

Pozeral som samozrejme aj na detailne informacie priamo na Leica stranke
https:­/­/en.leica­-camera.com­/Photography­/Leica­-Q­/Leica­-Q2­-Monochrom­/Details
tam som nasiel iba informaciu o celkovom pocte pixelov v hladaciku.
Priamo do PDF suborov ma nenapadlo pozriet.

Presiel som aj vela recenzii, ale nikde sa explicitne neuvadzalo ze hladacik je farebny. Aj som si myslel ze bude farebny, len som si dal otazku, co v takom pripade autor jednej z recenzii chcel napisat tou myslienkou, ktoru som odcitoval:

"the switch from colour to black and white makes the viewfinder seem even sharper"
Odpovědět0  0
A ma to vobec farebny hladacik a displej ? Co ak aj tie su monochrom ? :­)
Vo vsetkych technickych udajoch sa ohladom hladacika uvadza iba hodnota 3,680,000 pixelov. To moze znamenat bud farebne rozlisenie 1280×960, alebo tiez aj monochrom rozlisenie cca 2220x1660.

Na stranke https:­/­/camerajabber.com­/reviews­/leica­-q2­-monochrom­/ sa pise:

"Leica has used the same 3,680,000­-pixel OLED electronic viewfinder ­(EVF­) in the Q2 Monochrom as is in the Q2.­"

Na jednej strane, Q2 ma hladacik farebny, takze aj Q2 Monochrom bude mat farebny. Ale dalej sa pise:

"In the Q2 it gives a very detailed and accurate preview of the captured images. According to Leica, the switch from colour to black and white makes the viewfinder seem even sharper and clearer.­"

Co by zase na druhej strane mohlo znamenat, ze ten hladacik bude monochrom a bude mat vdaka tomu vyssie rozlisenie.

Ale na tretej strane, monochrom Leicy obecne umoznuju ukladat nielen cisto ciernobiele fotky, ale aj fotky v roznych farebnych odtienoch ­(sepia, selenium...­), takze farby v hladaciku a na displeji su tak ci tak potrebne, aby sa dalo spravne zobrazit zvolene farebne ladenie fotky.
Odpovědět0  0
Aby mal uzivatel aspon pekne farebne menu :)
Odpovědět0  0
Mne osobne sa koncept v clanku spominanych Samsungov s optickym zoomom velmi pozdaval ­- zo strany displeja plnohodnotny mobil, a zo zadnej strany plnohodnotny vreckovy ultrazoom, t.j. poriadny zoom objektiv a grip na lepsie drzanie. Aj som zvazoval, ze si taky kupim, ale napokon z toho zislo, lebo podla mna Samsung tento koncept ­"zabil­" prilis vysokou cenou ­(kupa samotneho mobilu + kompaktu s podobnymi vlastnostami by vysla lacnejsie­) a nevhodnym snimacom ­(ktore optika aj tak nedokaze vyuzit a zbytocne moc to sumi uz na zakladnom ISO­).

Som preto velmi zvedavy, aky bude ­(ak vobec bude­) pripadny Xiaomi mobil s tymto vysuvnym objektivom.
Odpovědět2  2
Mne osobne sa koncepcia viacerych pevnych objektivov pri mobile pozdava viac nez jeden zoomovy objektiv. Vyhodou je ze pri pevnych objektivoch mozno udrzat kvalitu kresby a svetelnost na ovela lepsej urovni. Zase ale na druhej strane, ani viacero pevnych objektivov neriesi vsetko, napriklad nejaky poriadny, dostatocne svetelny dlhy ­(periskopovy­) objektiv s rozumnym snimacom ­(idealne 1­") aj tak nie je sanca dostat do tela hrubeho ako dnesne bezne dotykove placky. To telo by tam muselo byt hrube aspon tie 2 cm, co vecsina ludi dnes asi nechce ­(ale mne by to vobec nevadilo, aspon by bolo viac miesta napr. aj na dostatocne velku bateriu­).
Odpovědět1  2
Nielen priblizuju, ale velkost 1­" uz dosiahli ­- napriklad Panasonic Lumix CM1. Skoda ze nie je viac takychto mobilov.
Odpovědět1  1